predseda Smeru škodí Slovensku, v kampani zákerne a rafinovane odrádzal voličov od urien. Ak to takto pôjde ďalej, dožijeme sa, že vinníka za platné referendum politici medzi sebou napokon ešte objavia.
Dzurinda teda obvinil Fica, že v kampani hovoril "áno, ale", čím "cieľavedomo manipuloval verejnú mienku". A - hrôza - nezúčastnil sa ani sobotňajšej nočnej havarijnej schôdzky parlamentných lídrov, ktorí potom ešte opäť a znova vyzvali občanov k účasti. Preto Fico škodí Slovensku.
Nuž - nedá sa naozaj povedať, že Fico je neškodný bylinožravec. Spájať ale akýkoľvek spôsob agitácie v kampani so "škodením Slovensku" je neseriózne a scestné. Dzurinda implicitne nepovedal nič menšieho, než to, že tí občania, ktorí neprišli k referendu, sú škodcovia tiež. Je to logické - ak Ficov spôsob kampane škodil, tak tí, ktorí mu naleteli, škodili tiež. A teda sú škodcami aj ostatní, ktorí nešli k urnám, hoci nie priamo na Ficov popud.
Vnímanie problému zo strany premiéra je absolútne pomätené. V referende existovali tri legitímne voľby. Áno, nie a neprísť. Tá tretia bola jedinou šancou odporcov vstupu. Názor, že prvá voľba prospieva Slovensku a ďalšie dve škodia, je tiež legitímny a možno aj správny - nie je to však vyjavená pravda Božia. Aj tí spoluobčania, ktorí preferujú nevstup do únie, sú rovnocenní s ostatnými a žiadny premiér (či iná politická elita) nemá nárok degradovať ich preferenciu na "škodenie Slovensku".
Dokonca ani v tom prípade, keby sa jeden z takýchto občanov volal Robert Fico a svoje postavenie ako politického lídra by "zákerne, rafinovane a manipulačne" zneužíval. To, či niekto hovorí v kampani "áno" alebo "áno, ale", je čisto vec jeho a jeho politickej strany. Voliči to počuli a vyhodnotia. A pokiaľ nie, ich chyba. Ak už sa rozprávame o "manipulácii", tak ňou skôr bolo úsilie postaviť jednoduchú otázku o EÚ do polohy dobro versus zlo, svetlo versus tma, budúcnosť versus nebudúcnosť. Práve takto celkom iste problém nestojí.
Obvinenie, že Fico neprišiel na nočné stretnutie, je skutočne legračné. Ostatné ústavné veličiny, ktoré prišli, sa totiž len uzniesli, že ako budú v sobotu porušovať zákon, aby zvrátili hrozivý vývoj referenda. Je samo osobe dosť veľký problém, že sa najvyšší politici dali na mimozákonné cestičky. Ale už úplne bizarné, ak premiér ešte bije po hlave toho jediného, ktorý sa zdržal.
Fico, samozrejme, nie je veľkým priaznivcom EÚ. Skôr naopak a svoje city, dané najskôr komunistickou minulosťou (a preto i veľmi podobné antipatiám KSS), aj dosť nešikovne zakrýva. Ale to je naozaj problém Smeru - napríklad eurofanatičky Beňovej či Borisa Zalu. A nie Dzurindu. Nie je jasné, prečo kresťansko-konzervatívnemu politikovi prekáža, že tu už nemáme národný front.
Zase - pre spravodlivosť: Celkom iste nielen vinou premiéra sa tu indukovala psychóza, že ísť na referendum je "dobro" a neísť "zlo". Hystéria sa vymkla z kĺbov až do psychického násilia voči skupine občanov aj zásluhou mediálneho establishmentu a celej politickej triedy. Nikdy nešlo o viac, iba o slobodné rozhodnutie - áno, nie, kašlem na to. Nešlo o život, iba o gesto. A najmä väčšiu slávu vládnych politikov, ktorí sa teraz nemusia strápňovať ratifikáciou eurozmluvy v NR SR. Ale komfort vládnych činiteľov je najviac, o čo išlo; ak by sa aj Fico vedome či podvedome usiloval sťažiť im úlohu, vyčítať sa mu dá iba toľko, že sa hanbil konať priamo. Ale zase, na druhej strane: Keby šiel Fico na vec "chlapsky, priamo, tvrdou polemikou", ako mu odporučil po funuse Dzurinda, mal by dnes v košíku aspoň tých 52 percent? Čo by bolo, keby bolo, že Fico by vyzval neísť a nepodporiť v referende "krajne pravicovú vládu"?
Dzurinda nemá čo mudrovať už len preto, lebo tance, ktoré krepčilo celé koaličné komando s Mečiarom, boli manipuláciou aj zákernou, aj rafinovanou. To sa ukáže, ak sa vzťahy HZDS - SDKÚ a spol. rýchlo vrátia do starého rytmu. Ak sa nevrátia, "průser" bude ešte väčší. Pretože nič, naozaj nič sa nezmenilo odvtedy, čo bol pre nich Mečiar "absolútne neprijateľný partner" a pod.
Diskusie o referende by bolo už veľmi užitočné skončiť. Sú absolútne o ničom, pretože jediné, čo zostane v pamäti, je platné hlasovanie s enormnou hladinou 92% za vstup, čo je najvyššia kvóta zo všetkých krajín, kde doteraz nejaké euroreferendum bolo. A rekordných 92 percent sa mohlo zrodiť iba tak, že cca 10% euroskeptikov hlasovalo nohami. Keby prišli, mali by sme vyše 60-percentnú účasť, ale žiadny rekord. Tak nech už všetci držia hubu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
