ešte viac ich priblížiť únii a dať im jasnú perspektívu vstupu. Komisia prijala dokument, ktorý navrhuje vylepšiť súčasný stabilizačný a asociačný proces balkánskych krajín a EÚ niektorými prvkami z procesu rozšírenia únie o krajiny strednej a východnej Európy.
Do stabilizačného a asociačného procesu sú zapojené krajiny západného Balkánu - Albánsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Macedónsko a Srbsko a Čierna Hora. EK chce dať tomuto procesu novú dimenziu a obohatiť ho o úspešné prvky z prebiehajúceho rozšírenia. Balkánske krajiny by tak mali dostať napríklad väčšiu podporu pri budovaní inštitúcií prostredníctvom tzv. twinningu, v rámci ktorého príslušnej krajine odovzdávajú skúsenosti priamo na mieste experti z niektorého členského štátu EÚ. Dokument tiež predpokladá posilnenú politickú spoluprácu a účasť balkánskych krajín na niektorých spoločných programoch EÚ, napríklad v oblasti vzdelávania.
V rámci politickej spolupráce by ich únia prizývala k spoločným vyhláseniam či stanoviskám v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Komisia tiež mieni zaviesť tzv. európske integračné partnerstvá, ktoré by mali byť obdobou prístupového partnerstva, aké malo s úniou napríklad Slovensko. V rámci nich by sa identifikovali hlavné priority v príprave na užšiu integráciu s EÚ, finančná pomoc a podobne. Včerajší návrh, ktorý dostali na schválenie Rada EÚ a Európsky parlament, podľa neho dokazuje, že únia je ochotná pomôcť týmto krajinám pripraviť sa tak, aby sa raz stali jej členmi. Z krajín západného Balkánu požiadalo o členstvo v EÚ zatiaľ len Chorvátsko. EK jeho žiadosť posúdi a na základe toho EÚ rozhodne, či udelí Chorvátsku oficiálny štatút kandidáta na členstvo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
