Kateriny z posledného filmu Pedra Almodóvara "Hovor s ňou". Je jediná mi známa žena, povedal po nakrúcaní, ktorá si dokáže uchovať nevinnosť a prirodzenú dobrotivosť. S Geraldine Chaplinovou sme sa v kine Muranów po slávnostnej premiére tejto poslednej snímky vo Varšave rozprávali o búrlivom vzťahu s režisérom Carlosom Saurom, ich spoločnom synovi Shaneovi, radách otca, hollywoodskych salónoch a živote vo Švajčiarsku s kubánskym kameramanom Patriziom Castillom a dcérou Ooonou. Ako máloktorá z herečiek vie zmeniť interview na priateľský rozhovor. Drobná, priam chudá Geraldine má oči veľké sťa dva orechy a mladistvú, vráskami zbrázdenú tvár. "To sú stopy po nadmernom opaľovaní," hovorí s neskrývanou ľútosťou. "Hoci dnes z domu nevychádzam bez filtra slabšieho ako SPF 30, je už neskoro."

* Pochádzate z rodiny s bohatými umeleckými tradíciami. Váš otec bola filmová legenda Charlie Chaplin. Starý otec Eugene O'Neal získal Nobelovu cenu za dramatiku. Ako veľmi vplýva pôvod na to, kým sme?

- Otec sníval, aby aspoň jedno z našej osmičky malo normálne, spoločnosťou cenené povolanie. Videl v nás lekárov, inžinierov, právnikov. Stalo sa ináč. Nijaké z nás neskončilo štúdiá. Každé vo väčšej či menšej miere sa zviazalo so show businessom. Michael, Christopher a Josephine sú herci. Sydney píše filmové scenáre. Charles robí krátkometrážne filmy, Eugene sa venuje hudobnej réžii a najmladšia Victoria pracuje v cirkuse. Otec netajil rozčarovanie, že sme podľa neho tak nezodpovedne usmernili svoj život. Urputne sme bránili právo na sebaurčenie, ale dobre sme poznali prameň jeho obáv. Sám vyrástol v najchudobnejšej londýnskej štvrti, bez otca, pod opatrovníctvom duševne chorej matky. Poznal, čo znamená bieda, poníženie, strach. Keď jeho matka dostala záchvat šialenstva, otec a jeho brat sa dostali do detského domova. Z bôľu, aký ho sprevádzal v detstve, sa zrodil ten fantastický chlapík v tvrdiaku. Z vlastného strádania otec vytvoril citovo mu blízkeho človeka, zábavného, ale vždy balansujúceho na hrane drámy.

* V biografickej snímke o otcovi ste stelesnili vašu starú mamu Hannah Chaplinovú.

- Moja starká zomrela, keď som mala štyri roky. Vedela som, že ako mladá žena porodila dvoch synov, prežila manželovu zradu a ďalšie ľúbostné sklamania, stratila hlas. To všetko ju vohnalo do psychickej choroby. V skutočnosti som ju poznala, až keď som uvidela seba na plátne. Pocítila som jej bôľ, utrpenie, telesnú nenávisť k sebe samej.

* Keď sa zdalo, že má váš otec ustálené postavenie jedného z najväčších hollywoodskych hercov, prišla ďalšia skúsenosť. Obvinený zo stykov s komunistami musel opustiť Ameriku.

- Cítil sa pokorený a bezmocný. Boli to čudné časy. Časy Josephov McCarthyovcov, ľudí bez zásad a svedomia. Hanebný proces proti "Hollywoodskej desiatke", v ktorom obvinili zo spolupráce najväčšie osobnosti ako Edward Dmytryk, Dalton Trumbo, Lester Cole alebo Ring Lardner, zničil život kope ľudí. Nám tiež. Telefonické odpočúvania, vybíjanie okien, návštevy FBI uprostred noci a večný strach o zajtrajšok rozhodli o odchode. Usadili sme sa vo Švajčiarsku, neďaleko Vevey pri Ženevskom jazere v peknej usadlosti Manoir de Ban. Tam prišiel na svet môj brat Eugene, ktorého dodnes voláme Slobodným dieťaťom.

* Vracal sa otec k tým udalostiam?

- Otec svoje názory vyjadroval filmami. Jeho hlas bol vždy hlasom človeka hovoriaceho o budúcnosti. Nie, ako podaktorí tvrdili, kritizujúceho panujúce zriadenie. V dobe krízy a potom vojny sa jeho hlas ukázal príliš slabý, nerobil na ludí velký dojem. Ukázal sa však dostatočne zvučný, aby vystrašil istých ludí vo vláde.

* Kedy sa váš život vrátil do normy?

- Posledných devät rokov života otcovi vynahradili všetky tragédie a neúspechy. Človek, ktorý nikdy neskončil školu, dostal titul profesora Oxfordskej univerzity. O niekoľko rokov neskôr sa mu poklonil Hollywood, priznajúc mu Oscara za celoživotné dielo. Hneď na to mu anglická kráľovná Alžbeta II. udelila šlachtický titul. Možno si želať viac?

* Zoči-voči tým udalostiam sa zdá výnimočnou postavou vaša matka. Manželstvo vašich rodičov pokladali vo filmovom svete za fenomén, najmä ked mu nepredpovedali budúcnosť.

- Mama pochádzala z dobrého domu. Starí rodičia ju vychovali na dámu, rátajúc s dobrou partiou v osobe zámožného businessmana, lekára či právnika. Objavil sa otec, herec bez pôvodu o vyše 30 rokov starší od nej, zato s dvoma synmi z predchádzajúcich vzťahov. Starý otec chytal zrádnik, vyhadzoval otca dverami, ten sa vracal oblokom. Napokon starý otec ustúpil. Rodičia prežili spolu 35 rokov, vychovali osem detí. Či boli šťastní? Myslím si, že sa znamenite doplňovali. Výbušný otec sa podroboval láskavým presviedčaniam mamy a ona ctila jeho hlas ako rozhodujúci a neodvolateľný.

* Hoci otec nikdy nechcel, aby ste sa stali herečkou, vo filme ste debutovali práve u neho. Vo "Svetlách rámp" ste stvárnili pouličného lapaja.

- Bol to najlepší týždeň môjho života! Nemusela som ísť do školy a vidieť otca, ktorý hral pijana a celé dni sa tackal na filmovom pľace, bola ozaj psina. Ťažší sa ukázal posledný tatkov film "Grófka z Hongkongu", kde som hrala malú, ale prekrásnu rolu. Tančila som valčík s Marlonom Brandom. Srdce mi bilo sťa zvon od strachu i radosti a bola som si skoro istá, že za chvíľu omdliem a to, ó hrôza, pred očami vlastného otca!

* Ako by sa zachoval? Akú by udelil radu?

- Otec sa mi neplietol do filmovej kariéry, lebo do konca života neprežrel moju voľbu. Pamätám však, že keď som študovala balet a znechutená som hovorila, že zo mňa nič nebude, lebo som tučná a nemôžem vykrútiť piruetu, posadil si ma vedľa seba a hovorí: "Ak budeš tak myslieť, prehráš. Máš vyjsť na javisko a opakovať si som Margaret Fontaineová, najlepšia balerína sveta. Ak tomu uveríš ty, je šanca, že tomu uveria aj iní".

* Bodom zvratu vo vašom živote bolo prenesenie na plátno románu Borisa Pasternaka. Ako dvadsaťročná ste mali na konte film, pred ktorým skladali klobúk najvplyvnejší ľudia Hollywoodu.

- K "Doktorovi Živagovi" som sa dostala náhodou, bez dlhých očakávaní a zbytočného vzrušenia. Hoci som počula, že produkčné štúdio hľadá predstaviteľov hlavných úloh, nie film sa mi preháňal hlavou. Ja som sa chcela stať baletkou, ženskou obdobou Nurejeva. Fenomenálnou a slávnou. Celú energiu a celý čas som venovala štúdiu na londýnskej Royal Ballet Academy. Nič iné pre mňa nemalo cenu. Pri pohostinskom vystúpení v Paríži, keď som krúžila ďalšiu piruetu v Čajkovského "Labuťom jazere", si ma všimol David Lean. Ponúkol mi rolu Táne. Bez váhania som súhlasila. Veď ktorá žena by nechcela aspoň na okamih spočinúť v náručí Omara Sharifa? Žiaľ, ukázalo sa, že hoc´ som bola manželkou, Omar oveľa častejšie bozkával Juliu Christie. Všetci dodnes ostávame blízkymi priateľmi.

* Väčšinu filmu nakrútili v Španielsku, kde ste poznali Carlosa Sauru geniálneho režiséra a neľahkého životného partnera.

- Významný umelec nikdy nebude ľahkým životným partnerom. Keď som prvý raz Carlosa zočila, zdal sa mi najkrajším mužom na svete. Vyžarovala z neho sila a sebaistota, aká mne chýbala. Získal si ma slovnou bravúrou, myšlienkovou vyzretosťou a priam buričským vzťahom k životu. Azda preto, že podobne ako môj otec padol za obeť krivdiacej politike. Doba generála Franca zanechala v Carlosovi veľkú škvrnu. Stade je v jeho filmoch toľko trpkosti a metafyzickej, často zosobnenej clivoty za iným, lepším svetom. Hoci to bol jeden z najdôležitejších mužov v mojom živote, nepodarilo sa nám spoločne dočkať sa staroby. Rozišli sme sa. Ja som si založila novú rodinu, vychovala dve deti. On sa zviazal so španielskou spisovateľkou Adelou Medrano.

* Z 15 spoločných rokov ste so Saurom od roku 1966 vytvorili kopu skvelých filmov. "Mrazený fefermint", "Anna a vlci", "Starý dom uprostred Madridu", "Elisa, život môj" alebo "Mamička slávi sté narodeniny" sa radia ku klasike avantgardnej kinematografie. Ako sa spolupracuje s manželom režisérom?

- Napriek téze o zhubných dôsledkoch miešania profesijných záležitostí so súkromným životom sme tárali o filme od rána do večera. Isto vďaka tomu sme si na pľace rozumeli bez slov. Práca s blízkym človekom je veľmi jednoduchá. Poznáš jeho návyky, obyčaje, každý výraz tváre. Ako herečka vieš, že ak po dvadsiatykrát nezahráš záber správne, netrpezlivý muž ťa zvozí bez ohľadu na okolie. On ako režisér chápe, že ak ženu stýkrát napomenie, usmoklená odbehne do šatne. Taký je život.

* Pedro Almodóvar povedal, že ste jediná známa mu osoba, ktorá ako herečka aj ako žena si vedela uchovať nevinnosť, cit pre spravodlivosť, prirodzenú dobrotivosť a priamo neobyčajnú náladu.

- Nazvala som kedysi Pedra "najväčším revolucionárom súčasnej kinematografie". Je to geniálny kumštýr. Jeho zásluhou ustavične nanovo odhaľuješ čím ďalej viacej pravdy o sebe. Nikdy som sa nestretla a človekom, ktorý by ľúbil život tak náruživo ako on, bez strachu, bez obmedzení a bez hraníc. Myslím, že je to jediný šťastný a naozaj slobodný človek. V jeho poslednom filme "Hovor s ňou" hrám trocha strelenú starnúcu profesorku baletu. Nejde o veľkú rolu, aj keď sa nazdávam, že u Almodóvara niet malých úloh. Ba aj epizóda u neho je pre každého herca česť.

* So skúsenosťami z londýnskej Royal Ballet Academy to nemohol byť veľký problém.

- Ale bol! Profesionálnou tanečnicou som sa nikdy nestala, hoci to bolo mojím najväčším snom. Ľúbila som klasický balet, ale bola to neopätovaná láska. Nahovárala som si, že som báječná, ale moje telo hovorilo čosi iné. Odišla som. V priebehu niekoľkých týždňov sa moje očarenie baletom prerodilo na nenávisť. 25 rokov som nestála pri tyči, ani som nešla do divadla, aby som videla balet! Cítila som sa oklamaná, odvrhnutá. Keď mi Pedro ponúkol úlohu Kateriny, onemela som. Všetko, pred čím som roky utekala, sa mi vrátilo sťa bumerang. Poddala som sa.

* Hoci ste sa narodili v californskej Santa Monice, život delíte medzi domovy vo Švajčiarsku a Španielsku. Zrejme sa vám pozdáva skôr európsky model.

- Do Ameriky chodím pracovať alebo na návštevu k synovi, ktorý študuje na Miami. A Švajčiarsko? Keď som bola mladá, nazdávala som sa, že je tam nudne. Dnes si myslím, že pokojne. Bývame v malom mestečku v horách, kde jediný obchodík zatvárajú o šiestej poobede. A kde všetci vedia, o koľkej si kýchol Herr Schmidt a prečo Frau Kichle neprišla na klebety do pekárne. V Madride sme kúpili dom v centre mesta. Je tam rušno a hlučno. Milá obmena.

* Asi nie je ľahké fungovať vo filmovom svete, keď žijete v ústraní a nelobbujete na spoločenských párty?

- Nikdy som nebola milovníčkou večierkov, tým skôr je teraz šanca na akúkoľvek zmenu nemožná. Mám 58 rokov a plne si uvedomujem, že pre herečky v mojom veku je práce čím ďalej menej. Netajím, že sa cítím odstrčená na vedľajšiu koľaj, najmä teraz, keď som odchovala deti, zdochol mi pes a ja mám čas, aby som sa venovala čisto filmu! Beztak je to naozaj fuk, či budúci mesiac strávim prechádzkami po Alpách alebo budem vysedávať v čakárni u agenta. Ak je scenár pre mňa, isto ho dostanem. Ťažkosť je v tom, že scenárov pre mňa, ba aj tých priemerných, je čoraz menej.

* Najnovšia hollywoodska móda materstva zmenila prístup súčasných herečiek k materstvu a rodine. Pred 20 rokmi to nebolo také prosté. Mama herečka nebola najlepšou kandidátkou na rolu.

- Nikdy som nemala dojem, že ma život núti vybrať si. Jednako si myslím, že byť dobrou herečkou a dobrou matkou súčasne je prakticky nemožné. Žonglujeme s dvoma cennými guľami a nevieme, ktorú pustiť a ktorú lapiť. Nepatrila som k veľkým herečkám, ktorým príval ponúk plaší sen z viečok. Ale najviac práce sa v mojom živote objavilo, keď bol Shane malým chlapcom. Brávala som ho na pľac, na tlačové konferencie, na cesty. Keď podrástol, žriedlo práce trocha vyschlo, zato sa objavila dcéra Oona. Dnes aj ona uteká z domu s nádejou, že dobyje svet. Opäť sa stanem voľnou herečkou čakajúcou na ponuky, akurát že tentoraz už pre starnúce dámy.

* Ťažko sa zmieriť s odchodom detí z domu?

- Nemôžem uveriť, že moje druhé dieťa uteká do internátnej školy. Pre mňa predstava bývania na internáte so štyrmi ďalšími osobami by bola najhorším trestom. Moja dcéra, ktorá druhým rokom študuje v Škótsku, tvrdí, že začínam myslieť ako stará, zaostalá ženská. Je strašné, že celé naše bytie sa krúti okolo mladosti. Pred pár dňami môj priateľ Rany potvrdil, že život je zostavený úplne naopak. Mali by sme začať umretím. Potom vstúpiť do obdobia zaslúženého odpočinku a starnutia, až neskôr do ušľachtilého stredného veku, kedy uskutočňujeme najväčšie životné počiny. Po nich doba na mladosť a detstvo, korunované vstupom do materského lona a šialeným tvorivým orgazmom.

* Toho roku uplynie 26 rokov od smrti vášho otca. Zásluhou DVD všetky jeho filmy získavajú priepustku do ďalšieho storočia. Dívate sa na ne ešte?

- Nemý film ma fascinuje. Koľko je v ňom citu, drámy, komiky! Prv sme sa na otcove filmy dívali stále dokola. Zbožňujem "Kida" alebo už spomínané "Svetlá rámp". Bola som tam o polovicu storočia mladšia. Bez vrások, sivých vlasov a reumatizmu v prstoch. Občas hľadím do zrkadla a vidím v ňom dve tváre: minulosti, ktorú strpím a budúcnosti, ktorú nedokážem prijať. Nesúhlasím so všeobecne panujúcim presvedčením, že nám osud vynahradzuje starobu múdrosťou, skúsenosťou, ušľachtilosťou a zrelým odstupom od nás obklopujúceho sveta. Hlúposť! Staroba je starobou. Smutným obdobím zmierovania sa so stratou všetkého najlepšieho: krásy, zdravia, úspechu, práce, spoločenského postavenia. Nenávidím starobu, a pretože sa k plastickej operácii nikdy nerozhodnem, vidina Geraldine Chaplinovej za pár rokov ma nenapĺňa optimizmom. V živote sa všetko, žiaľ, krúti vôkol mladosti!

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.