a v týchto dňoch sa nachádza na svojej zatiaľ najväčšej šnúre Londa Tour, ktorá neobišla ani viaceré východoslovenské mestá. My sme sa s Luciou Šoralovou stretli po koncerte v Prešove, ktorý sa konal večer po štvrťfinálovom zápase slovenských hokejistov.

Pred rokom ste mali koncert presne v čase finále majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji. Nakoniec to dopadlo dobre, bolo aj finále, aj koncert...

- ...a ešte sme aj vyhrali, lebo sme sa báli, že keď prehráme, tak dostaneme do držky (smiech).

Tento rok sa termíny na turné tiež križujú s hokejovým šampionátom.

- Áno. Nejako to nezvládame. Minulý rok bolo dobré to, že sme už ani nedúfali, že koncert bude. Došli sme do klubu, bol zapnutý televízor, takže sme si najprv s fanúšikmi pozreli finále a potom bol koncert. Akurát že sa z času na čas ozval výkrik "Sme majstri", alebo "Slovenskóóó", zvlášť pri tichých pasážach. Ale inak to bolo v pohode.

A čo dnešný koncert? Napriek všetkým okolnostiam prišlo dosť ľudí.

- Ani neviem, koľko ich bolo, ale bola som príjemne prekvapená. Bolo ich dosť a boli strašne zlatí.

Ako vyzerajú ďalšie koncerty šnúry? Sú také, že niekde plno, niekde prázdno, alebo je to vyrovnané?

- Je to zhruba vyrovnané, ale mrzí ma, že je nižšia návštevnosť než minulý rok. Netýka sa to len nás, ale celkovo usporiadatelia plačú, že je to bieda.

Spievate v muzikáli Johanka z Arku. Ako ste sa dostali k tejto práci? Hovorí sa, že v tomto biznise sú kruté podmienky, fungujú kdejaké zákulisné hry...

- Dostala som sa tam po roku, teda už v čase, keď bol projekt rozbehnutý. Mala som teda šťastie, že to už bolo mimo tých zákulisných hier. Oni už hľadali konkrétne Johanku, potrebovali alternantku. Tým, že konkurzy už prebehli a mali v merku nejakých ľudí, tak na tento konkurz už zavolali konkrétnych ľudí. Mňa Ľubo Fritz, ktorý robí prevádzkového režiséra, poznal z Draculu a ďalších projektov. Keď som odspievala, tak sa rozhodli pre mňa.

Čo sa týka nových muzikálových projektov?

- Johanka bude teraz končiť po troch rokoch. Keď skončí, idem do Excalibura, ktorý sa v divadle Ta Fantastika chystá.

Vráťme sa k zákulisným praktikám? Je to naozaj také kruté?

- Áno, dejú sa kadejaké veci, ale ja sa snažím nepristúpiť na takúto hru, a robiť najlepšie to, čo viem. Už som sa naučila aj to, že sa musím vedieť aj sama chrániť a brániť, poznať svoju cenu a tú predložiť, keď prídem do nejakej práce. Nemôžem prísť a nechať sa "zožrať". O tom je táto brandža, ale myslím si, že to funguje všade. Ak si človek nedokáže stáť za tým, čo robí, tak nebude spokojný.

V slovenskom šoubiznise, ak sa to dá tak nazvať, je to aké? Videli sme vás na Aureloch ako jednu z nominovaných speváčok. Zvlášť na Jane Kirschnerovej bolo vidno, že sa veľmi netešila, že vyhrala Misha a myslím, že ani vy...

- Mali ste taký pocit z výrazu mojej tváre?!

Z tváre Jany Kirschnerovej určite... Ako to teda funguje tu v slovenskom šoubiznisie?

- Myslím, že tu to funguje podobne, akurát že v menšom. Poznáme sa, vidíme si viac do tvárí, takže to v niečom môže byť i zákernejšie, lebo tí ľudia nepovedia ani do médií na plnú pusu, čo si myslia a celé sa to deje akosi potichu. Je to tak práve preto, že je tu päť a pol človeka a ak štyroch urazíš, ostane ti jeden a pol kamaráta a to je zlé. Čo sa týka Aurela, myslím si, že Misha každopádne prišla ako nový závan, niečo nové a zaujímavé a určite jej patril Objav roka. Ale ženský spevácky výkon roka... Mám pocit, že neviem, či práve toto je najlepší spevácky výkon. Ja som to až tak veľmi neprežívala, lebo som vedela, že stopercentne to nebudem ja, pretože nie som ani tak hrávaná v rádiách, nie som vôbec stredný prúd... Skrátka som to nečakala, bola som s tým uzrozumená, ale neviem, či z tejto "squadry" to mala byť práve Misha.

Na trhu máte stále aktuálne CD Zblízka. Ktorým smerom sa bude uberať ďalšia tvorba?

- Mám rada skoro všetku muziku. Neviem teda, akým smerom sa bude uberať. Človek nemôže povedať ani to, čo sa udeje v jeho hlave o desať minút. Veci sa vyvíjajú a len blázon ostane stáť a obhajovať nejaké hranice, ktoré už dávno prekročil. Môžem povedať len jediné, že vždy sa budem snažiť vychádzať o seba, byť pravdivá voči sebe a tým pádom i voči druhým. To je všetko, čo môžem. Mne sa ozaj páči obrovské množstvo hudby a mám pocit, že poletujem životom, pinkajú si ma rôzne okolnosti, ľudia, momenty, zážitky, že netuším, kde "doletím" a kde to zarezonuje.

Ste neter Jara Filipa. Ako ho vnímate ako muzikantskú osobnosť.

- Jaro bol super, milujem jeho veci, odjakživa som ich milovala. On síce vždy tvrdil, že píše skôr tvrdé, rockové piesne a má ich rád, no nakoniec boli najkrajšie i najznámejšie jeho veci práve tie šansónové, na ktorých si on zas až tak nezakladal. Mne sú zas najbližšie a najmilšie, ale ono je to asi tak, že ľudia majú tiež najradšej, keď spievam tie "tvrďárny". No a tie piesne, ktoré písal pre Hegerku, Müllera, Lasicu a Satinského, mám najradšej, vždy som si ich púšťala. Po tejto stránke je teda pre mňa jeden z možno piatich najlepších autorov v Československu.

A ako vnímate svoju nevlastnú sesternicu Dorotku Nvotovú?

- Sledovala som ju už dlhé roky predtým, než sme sa spoznali, lebo ja som vedela, že mi je sesternica, len to bolo akože "pšššt". Potom sme sa teda zoznámili. Jasné, že mi je blízka a mám ju rada. Mali sme také obdobie, že sme boli veľmi často spolu. Ona sa totiž tak postupne poprepájala s rodinou, lebo predsa len 17 rokov prakticky "nebola medzi nami". Tie napojenia medzi členmi rodiny boli preto intenzívnejšie. Teraz sa sporadicky vídavame. A čo si myslím o jej tvorbe? To, čo mi hrávala kedysi na klavíri, keď ešte nebola s Whiskym, sa mi strašne páčilo. Mala veľa z Jara, piesne mali hĺbku, ťah, bol v nich určitý smútok. Úžasné texty k tomu robil syn Jurka Nvotu z prvého manželstva Jakub. Myslím, že táto dvojica bola úplne výborná. Potom sa veci zvrtli, stretla Whiskyho a začali ňou lomcovať všelijaké veci, dnes už jej tvorbu príliš nesledujem. Je už príliš ovplyvnená Whiskym, ktorého hudba mi nie je blízka.

Aj keď sa zdáte byť bezbranné žieňa, máte sympaticky razantný prejav. Či už na pódiu, alebo aj pri rozhovore. Ste aj v reálnom živote taká razantná?

- Nie, som temperamentná a mám svoje názory na veci. Nehrám žiadnu rolu. Pokiaľ príde niekto, kto je inteligentný a povie niečo múdre, nejakú svoju skúsenosť, som ovplyvniteľná. Nie som žiaden baran, ktorý by išiel búrať steny. Faktom ale je, že ak som o niečom presvedčená, tak si za tým viem stáť. No na to sa asi treba spýtať ľudí, ktorí okolo mňa žijú. Ja mám na seba často iný názor... Príklad. Bola som a stále som hrozná trémistka. Napríklad som mala trému vždy pred tabuľou, ale nikdy mi to nikto neveril. Lebo trému zakrývam tak, že štekám a som hrozne "hustá" (smiech).

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.