trinástich hraničných priechodoch a miesto toho, aby boli rozprášení políciou, naši strážcovia poriadku nemo a hlucho dozerali na to, aby sa im pri "proteste" náhodou neublížilo. Zaseknuté posádky áut, ktoré sa ponáhľali za prácou či inými povinnosťami do Rakúska, Maďarska, Česka, bezmocne vytrubovali a sledovali, ako komparz dobrodruhov porušuje ich základné právo na slobodu pohybu. Tento absurdný obrazec zaklincovali reakcie Dzurindu či Kaníka, ktorí miesto toho, aby sa ospravedlnili verejnosti a oznámili, ako chce štát potrestať vinníkov a predísť v budúcnosti takýmto excesom, recitovali poučky o sociálnej politike vlády a ubezpečovali narušiteľov zákona, že naozaj, ale naozaj nemajú dôvod protestovať. Čistý cirkus.
Vladimír Palko, jediný člen vlády, ktorý bol povolaný a povinný na udalosti exemplárne reagovať, nedal o sebe celý deň ani vedieť. Kde bol, keď hrmelo? Že prepustil ďalších 5 ožranov? Ak sa minister vnútra nevie postarať o verejný poriadok, nech odstúpi. Načo tam je? Marián Leško urobil už vo štvrtkovom SME precíznu analýzu, že odborársky ""protest"" resp. """štrajk""" (zmnoženie úvodzoviek je zámerné) bude absolútne protizákonný. Ak nemajú na vnútre právnikov, mohli si článok za deň naštudovať. Polícia je povinná chrániť pokojných občanov - od toho je platená. A nie zle, Palko sa nedávno pochválil, že priemerný plat je tam 20 tisíc Sk. A k tomu ešte dostanú výnimky v dôchodkovej reforme. Ožratí zabíjať nevinných ľudí, to vedia - nakopať do tučného zadku Saktora sa boja.
Niektorí z pricvaknutých na hraniciach vraj budú KOZ žalovať. Chyba lávky - žalovať treba štát! Základné práva a slobody totiž garantuje ústava a ak niekto na nich utrpí ujmu, ako sa včera stalo, tak prvým zodpovedným je štát. Samozrejme, že aj odbory, ktoré porušujú zákon. Ony sú ale "rovnejšie" než všetci ostatní: "Zatiaľ sme žiadny súdny spor neprehrali A ANI NEPREHRÁME", odvracia Saktor pripomienky, že tentoraz je porušenie zákona zo strany KOZ nad slnko jasnejšie. Vnímate túto aroganciu? Oni neprehrajú, oni sú extra. Odkiaľ sa berie toto sebavedomie chumaja? No z fungovania tzv. sociálneho štátu, ktorý je v európskej móde - tam naozaj už desaťročia platí, že odbory sú posvätná krava. Takéto cirkusy sú v Nemecku, Francúzsku a spol. na programe bežne a nad ich zvrátenou logikou sa nikto ani nezamyslí. Spočíva v tom, že boj za "sociálne práva" je vo filozofii "štátu blahobytu" nadradený všetkým ostatným právam.
Absolútne príznačná bola vo večerných správach reakcia nemeckého vodiča, ktorý bol v dlhom hade vozidiel jediný, čo zostal úplne flegma: "Nič zvláštne, u nás to máme tiež, UŽ TO TAK MUSÍ BYŤ". Počujete ho? Už to tak musí byť! Tento """protest""" KOZ by mal mať exemplárne právne dôsledky práve preto, aby sme si aj na Slovensku nezvykli, že "už to tak musí byť". Nemusí - len ich treba nakopať, kým je čas a celkom nezblbneme. Štrajk železničiarov asi nebol dostatočnou výstrahou, hoci aj vtedy sa už pohybovali na samej hrane zákona. Ale povedzme - bol to štrajk, hoci v mimozákonnom priestore, keďže toto ústavné právo upravuje iba zákon o kolektívnej zmluve, ktorý politický štrajk nepozná. Včerajšie happeningy ale neboli štrajk, keďže definíciou štrajku je "čiastočné alebo úplné prerušenie práce zamestnancami". Bola to čisto chuligánska výtržnosť prikrytá politickými požiadavkami. Bez opory v legislatíve a s jasne porušeným zákonom o cestných komunikáciách. V jeho zmysle si mali pýtať povolenie na zvláštne užívanie. Ale nepýtali - načo? Oni sú odborári.
A Dzurinda s Kaníkom sa zabávali tým, že im posielali odkazy o nereálnosti požiadaviek. Nezmysel na nezmysel. Problém začína už tým, že európska tradícia vypestovala korporativistický model vyrovnávania záujmov, tzv. tripartitu. Ten znamená, že odbory (a zamestnávatelia) získali od politikov legitimitu hovoriť do ekonomickej a sociálnej politiky. To nie je z princípu správne, keďže konečnú zodpovednosť nesie vláda. Neustále rituály prejednávania zákonov na tripartite viedli k presvedčeniu odborov, že majú akýsi zvláštny nárok hovoriť do politických rozhodnutí. Prirodzene a logicky im narástol apetít a dnes sme v situácii, že sa uchyľujú k otvorenému násiliu, ak im vláda vo všetkom hneď nevyhovie. Keďže životná úroveň zamestnancov sa v trhovej ekonomike zvyšuje, stratu zmyslu svojej existencie v podnikoch sa odbory usilujú kompenzovať inštitucionalizáciou a zvýznamňovaním svojho politického vplyvu. Na Slovensku sa k tomu ešte druží boľševická minulosť bossov, z ktorých dodnes razí rétorika triedneho boja.
Tu sme dnes - zablokovali hranice a rehocú sa. Kde budeme zajtra?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
