Daniel VRAŽDA & Roman LIPTÁK, PRETÓRIA
Púchov - Ľubošova matka ešte stále nemôže uveriť, že by sa po 15 rokoch márneho pátrania a hľadania mohol objaviť jej stratený syn. Napriek tomu verí a hlavne si praje, aby Happy, ktorého držala v otroctve černošská rodina v Juhoafrickej republike, bol práve jej Ľuboš. Aj včera, už po niekoľkýkrát, čakala na stretnutie s ľuďmi z Interpolu. "Priala by som si, aby to bol on, veľmi!"
Na policajnej stanici Bronkhorstspruit pri Pretórii osemnásťročný Happy Sindane šokovaným policajtom oznámil, že ako šesťročného ho uniesla jeho černošská pestúnka a dvanásť neľahkých rokov strávil v zajatí černošskej rodiny. K Happymu, ktorý bol dvanásť rokov nezvestný, sa podľa dôvernej informácie z ústredia juhoafrickej polície hlásia okrem pani z Púchova ďalšie štyri rodiny. Happy hovorí len domorodým jazykom Ndebele. Čítať a písať nevie takmer vôbec.
V stredu polícia v záujme chlapcovej bezpečnosti na prípad uvalila informačné embargo. Médiá sa napriek tomu dozvedeli, že Happy si pamätá presný dátum a miesto narodenia (4. mája 1985 v Johannesburgu), ale podľa denníka Beeld to nemusí nič znamenať.
Púchov, kde Ľuboš s rodičmi do únosu býval, momentálne prežíva senzáciu. Zázračný nález strateného chlapca je témou číslo jeden. Takmer všetci ľudia zachytili informáciu o otrokovi v Juhoafrickej republike, ktorý by mohol byť synom učiteľky v púchovskej materskej škôlke. "Zaslúžila by si to. Keby ste vedeli, čo všetko urobila, aby syna našla... Roky ho hľadala a neprestávala veriť, že žije," opakujú Púchovčania v uliciach mesta.
Ľubošova matka je šťastná, ale realistická. "Nechcem hovoriť nič, kým sa nepotvrdí, že je to on," hovorí vo dverách toho istého bytu, do ktorého sa Ľuboš v jedno augustové popoludnie pred 15 rokmi už z pieskoviska nevrátil.
Pani Bednárová televízny šot o mladom blonďatom otrokovi Happym, ktorý sa v JAR prišiel prihlásiť na políciu, nevidela. Neuveriteľnú správu, že sa Interpol domnieva, že by to mohol byť jej syn, sa dozvedela až neskôr. "Keď som ho uvidela," prerývane vraví, "zostala som šokovaná. Je to prenesmierna podoba, prenesmierna podoba. Ale nič ešte nevieme, nič nie je isté," hovorí.
Ľubošovej matke môže dať istotu jedine porovnanie DNA. Vzorky spolu s manželom už odovzdali a výsledky odhadujú tak o týždeň o dva. Mätúce sú pre ňu vlastne len synove oči. Štvorročný Ľuboš mal totiž modré a nájdený Happy z Afriky hnedé. "Neviem, ako to je, ale všetko je možné. Aj moji ďalší dvaja synovia mali šedomodré oči a teraz majú hnedé," a ako dôkaz ukazuje na oči chlapca stojaceho vedľa nej.
Zmiznutie vtedy 4-ročného Ľuboša bolo záhadné.
Pátrací pes stratil Ľubošovu stopu pri ceste, aj preto jedna z vyšetrovacích verzií smerovala k tomu, že chlapca niekto zrazil a telo ukryl. Nikto polícii nedokázal potvrdiť ani druhú vyšetrovaciu verziu - únos. Nikto nepočul chlapca kričať ani plakať.
Rodičia a polícia roky bezvýsledne pátrali bo záhadnom zmiznutí Ľuboša, ktorý by dnes mal 19 rokov. Hoci je chlapec súdne prehlásený za mŕtveho, matka stále verila a verí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
