podarili daňové, dôchodkové, sociálne a zdravotné reformy, celá STV nestojí za reč, nech by fungovala na veky vekov s miliardovou sekerou ročne. Hoci by šlo o nonsens, s rovnou daňou, znesiteľnými odvodmi a rastom reálnych príjmov si ľavou zadnou tzv. verejnoprávnu búdu zaplatíme. Napriek tomu je ale partia, ktorú rozohral Richard Rybníček, absolútne modelová. Výsledok, ktorý dosiahne-nedosiahne, totiž dosť napovie o type smerovania tohto štátu.
Hromadná výpoveď viac ako polovici personálu je v inštitúcii takéhoto rozmeru nielen na Slovensku, ale vôbec v Európe skoro bezprecedentný úkaz. Sem-tam resp. celkom výnimočne sa hromadné prepúšťanie udeje ako posledné riešenie pred totálnym krachom firmy. Aj to však len v súkromnom sektore (trebárs nedávno v Nemecku Bertelsmann). V tzv. verejnoprospešnom či štátnom - čo pamäť siaha - si autor nespomína. Moc odborov je skrátka taká obrovská a zákonníky práce také rigidné, že manažéri proti prezamestnanosti už ani nebojujú a či sú v strate, či rovno pred bankrotom, len mechanicky pýtajú nové a nové peniaze.
Skutočnosť, že Rybníček znesvätil toto tabu, je obrovská vec. Mal aj šťastie, že sociálna ochrana zamestnancov ešte nie je v SR taká sakrálna téma. A bol šikovný, že rýchlo vyloboval u Mikloša prísľub na štvrť miliardy na odstupné. Odbory naopak totálne zlyhali, v "normálnych" európskych pomeroch by Rybníčka politicky do mesiaca zničili. Do blízkosti Mikloša či vlády sa ani nedostali - čo sú to za odbory?? Neprejavili ani základnú súdržnosť, keďže zvíťazilo zbabelé špekulovanie, že nádejnejšiu pozíciu bude mať pri prepúšťaní ten funkcionár, ktorý vydrží byť najdlhšie a najhlbšie ticho. Začiatkom mája dostali spravodlivú odmenu - prvých 19 mien na zozname sú odboroví funkcionári. Krásne a nasledovaniahodné. A pred týždňom prišlo naozaj lukratívne menu - zoznam 1100 prebytočných zamestnancov.
Ale pozor - zápas nie je ani v polčase. Žaloby proti zákonnosti výpovedí sú už na prokuratúre a podľa vlastných slov riaditeľa "je to premakané takým spôsobom, že má 60-70 percentnú istotu, ako budú hromadné prepúšťanie posudzovať súdy". Ak Rybníček hovorí, že 60-70, tak s tou istotou to bude asi 50 na 50.
Neskoro, ale rozbehol sa aj politický útok - podpisuje sa petícia za odvolanie riaditeľa, ktorú chcú predložiť odborári Rade STV. Pravdepodobne už aj obrábajú individuálne poslancov, aby zatlačili na radu (tá musí dať návrh NR SR). Pritom drvivá väčšina členov R STV sú existencie vetché, nominácie čisto politické, pre ktoré je členstvo v rade kariérnym vrcholom. Ide o ovplyvniteľný, bábkový orgán, ktorý - súdiac podľa sporadických výstupov - nemá ani základné jasno v tom, čo sa deje.
Rozhodujúce slovo (ako to vo "verejnoprávnom" sektore, nielen na Slovensku, chodí) však držia politici. Tí zatiaľ väčšinovo podporujú vedenie, keďže vízia, ktorou si ich Rybníček omotal, je atraktívna - pre tento rok pýta ešte poslednú miliardu (250 mil. na odstupné a 700 na staré dlhy) a od budúceho roka už ani halier. STV pôjde - vraj - za svoje: Teda príjmy z reklamy a zvýšené koncesie o 30 Sk, o čom sa má hlasovať v NR SR už na júnovej schôdzi. Mieru podpory pre Rybníčka dokumentuje, že takýto nepopulárny krok má temer jednomyseľnú podporu koalície aj opozície. A to v situácii, keď od júla pôjdu (pravdepodobne) hore spotrebné dane...
Vízia ďalšieho fungovania STV, ktorá sa politikom tak páči, je však paradoxne najväčšou slabinou Richarda Rybníčka. Niečo totiž neštimuje: Ak niekto znižuje prevádzkové náklady o nejakých 400-500 miliónov ročne, načo zvyšuje o cca 700 miliónov príjmy? STV síce vyhodí polovicu neužitočného nákladu cez palubu, čo je v poriadku, pre daňového poplatníka ale lacnejšia nebude, čo v poriadku nie je. Maximum, čo sa dá povedať, je to, že ak Rybníček dodrží sľub, že z rozpočtu už viac pýtať nebude, tak si o polovicu štihlejšiu STV zasponzorujeme približne rovnakou sumou, ako doteraz.
Ak dodrží sľub - a to je sakramentská podmienka. Pretože projekt garantuje iba Rybníčkovo dobré slovo; problém je v tom, že ak narobí dlhy a pýtať príde, ktorý politik to bude, ktorý povie, že fajn, nech sa páči - do bankrotu?? Ide o kvadratúru kruhu: Riaditeľ STV nie je ničím viazaný, kým existuje veľkopolitický konsenzus, že verejnoprávna televízia je na večnosť, byť musí a vždy bude. Tomu sa hovorí - bianco šek.
Nejasnosť druhej polovice plánu však nič neuberá z prelomovosti časti prvej. Tá totiž presahuje svojím významom rajón STV; ak sa hromadné prepúšťanie zrealizuje, bude to normotvorný čin, ktorý ovplyvní slovenský sociálny model.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
