na jeden-dva odklady, než si ťapnú.
Hoci bolo aj voľným okom viditeľné, že pozície sa zbližujú, ešte pred týždňom sa Kaník či Palko ohadzovali hausnumerami typu 17 a podobne. A Zsolt Simon z SMK žiadal dokonca odložiť celú reformu na rok 2006 a expert na referendá Csáky navrhoval ponechať dve sadzby DPH a problém príjmov riešiť znižovaním daňových nedoplatkov. Mimoriadne objavné...
Menšie prekvapenie je výsledok - devätnásť na devätnásť, čo je oproti štartovnému návrhu z februára (20:20) ústup o púhe percento. Je evidentné, že minister Mikloš bol na rokovanie najlepšie pripravený a obohral koaličných partnerov, snažiacich sa prelicitovať v priamych daniach i DPH čo najnižšie. Mikloš fakticky presadil presne čo chcel, keďže pozitívne vieme, že s cúvnutím o jedno percento v oboch škálach od začiatku kalkuloval. A to je škoda - 19:19 určite nie je maximum, čo sa dá na Slovensku vykúzliť.
Veru tak. DPH nechajme DPH, ale: Prudšie zníženie sadzby rovnej dane, trebárs až na 15%, by prinieslo vo verejných financiách prepad iba o 5 až 6 miliárd. Z analýz Martina Barta a Vladimíra Zlackého vyplýva, že kým v prípade 20 percentnej rovnej dane by predstavoval deficit oproti súčasnému stavu 20,6 mld Sk, pri 16-percentnej by to bolo 26 mld Sk. "Teda rozdiel medzi dobrým a podstatne lepším by v prípade najpesimistickejšieho scenára predstavoval iba 5,4 mld Sk, čo je 0,5 percenta HDP", tvrdia.
My dodajme, že sú to cca 2 percentá rozpočtových príjmov na rok 2004. A pre ilustráciu povedzme, že podľa čerstvého návrhu ministerstva dopravy by mal štát prevziať časť dlhov ZSSK v celkovej výške - pozor - SEDEM MILIÁRD tristo miliónov. Vnímate tie pomery? Jediná sprostá štátna záruka zhltne päťpercentné zníženie daní fyzických i právnických osôb. Otázka: A čo tak kopnúť železnicu do zadku a ísť na 15 percent?
Zdôraznime ešte, že ide o výpočet NAJPESIMISTICKEJŠÍ. Je jednoducho záhadné, čo bránilo politikom ísť s priamymi daňami radikálne nižšie. Z hľadiska platcov (voličov!) je medzi 19 a 15 percentnou sadzbou nepomerne väčší rozdiel, než z hľadiska príjmov rozpočtu rozdiel medzi - povedzme - 240 a 245 miliárd. (Pri DPH urobí 5 miliardový rozdiel iba 1 percento.)
Prijaté riešenie 19 na 19 sa pritom aj tak odrazí na zvýšenom deficite - miesto 3,4 to má byť 3,9. Teda nie na znížení verejných výdavkov, čo odporúča nielen každý seriózny ekonóm, ale napríklad aj vedúci slovenskej misie MMF Fernandez Ansola. To je druhá záhada: Dve koaličné strany, KDH a ANO, sa od začiatku volebného obdobia cyklicky opakujú s témami zoštíhlenia tu, zoštíhlenia tam. SMK a SDKÚ nevnímajú a nepočujú - prečo sa toto nedá naniesť ako zásadná vec na Koaličnej rade? Mikloš už má pritom hotovú výdavkovú schému na rok 2004. Iba kvôli deficitu čakal s rozpočtom na schválenie daňovej reformy, čo sám verejne pripustil. To je - mimochodom - korunný dôkaz, že s ústupom na 19:19 takticky počítal. Veru tak - Mikloša a celú jeho bandu ani nenapadlo prečesať výdavky kvôli reforme. Filozofia ako prasa - ak už má byť menej príjmov, tak len na úkor deficitu.
Rybníček v STV pritom ukázal cestu. Pravicová vláda ale, ako všetky bývalé, nevie odolať organizovaným skupinám, cudzopasiacim na daňových poplatníkoch. Nulová rezistencia sa plasticky ukázala pri terajšom konflikte o spotrebných daniach. Diery v aktuálnom rozpočte chcel Mikloš vykryť razantne - pivo hore o štyri koruny, fľaša vína o cca 20 Sk. Nastúpili ale lobisti a tu je výsledok - pivo o korunu, víno vôbec. Dieru zaplátajú spotrebitelia benzínu, ktorí zaplatia ešte viac, než bol pôvodný ministrov návrh.
To všetko sú negatíva, pozitíva ale vysoko prevažujú. Ak včerajší návrh, aj so všetkými slabinami, prejde parlamentom, Slovensko zažije daňovú revolúciu. Budeme mať bezpochyby komplexne najlepšiu, najprorastovejšiu, podnikateľsky najatraktívnejšiu a najspravodlivejšiu daňovú sústavu v celej Európe. Isteže, dane nemôžu byť nikdy dobré ani spravodlivé, nejaké ale byť musia. Dalo sa viac, ale aj toto by bol obrovský pokrok. Navzdory tomu - kým nebude zákon schválený v NR SR, bolo by žiaduce, keby silná skupina ekonómov ešte rozpútala diskusiu na tému, či ešte prudšie zníženie sadzieb rovnej dane nestojí za nejaký ten hriech. Napríklad zrušenie "aktívnej politiky zamestnanosti", na ktorú rozpočtuje Mikloš 4 a pol miliardy. To sú, medzi nami ženami, tri-štyri percentá sadzby rovnej dane.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
