Lipovciach neďaleko Prešova usporiadala Knižnica Pavla Országha Hviezdoslava (KPOH) Prešov a občianske združenie Slniečkovo, ktoré vzniklo a pracuje pri knižnici, za podpory Nadácie otvorenej spoločnosti - Open Society Foundation.
"Seminár je zameraný na deti. Nechceme len to, aby decká začali chodiť do knižnice a začali čítať, ale podstatné je to, aby dokázali žiť v tomto svete naplno. Aby dokázali rozdávať a prijímať dobro," povedala riaditeľka KPOH Iveta Hurná. V rámci KPOH funguje aj detská knižnica Slniečko, nuž sme boli zvedaví, či sa dá aj v nej badať pokles čitateľov. "Nemôžeme brať Slniečko ako mierku v rámci Slovenska. Naša knižnica posledné dva roky zaznamenáva nárast. Napriek tomu, že demografická krivky, tak ako v iných regiónoch, klesá, počet detských čitateľov v Slniečku i na ďalších pobočkách stále rastie," odvetila I. Hurná. Slniečko s ročným nárastom 15 až 20 percent je však skôr výnimkou potvrdzujúcou pravidlo. A tým je pokles detských čitateľov na Slovensku. Ako je to v zahraničí? "Všetci sme skonštatovali jeden spoločný fakt, že decká nečítajú. Nečítajú nikde. Veľmi pekne to povedal pán Hevier, že nečítajú preto, lebo nečítajú ich rodičia." Jednu z príčin vidí riaditeľka Hurná vo formálnosti samotných knihovníkov.
Autor a vydavateľ Daniel Hevier sa nedomnieva, že by to bolo s detskými čitateľmi až také zlé, ako sa zdá. "Myslím, že tá pravda nie je celkom taká jednoznačná, že deti nečítajú. Možno čítajú menej ako my v ich veku, ale to len preto, že majú oveľa viac možností. Ak by sme my mali toľko možností, možno by sme tiež toľko nečítali. Nie je pravdou, že počítače, internet a všetky tieto médiá sú nepriateľom knihy. Práve naopak, inteligentný človek, ktorý sa chce orientovať v médiách, v internete, komunikovať so svetom, musí byť aj inteligentným čitateľom."
Kľúčom je podľa Hevierových slov vzájomná podpora a spolupráca zainteresovaných. Preto privítal aj seminár v Lipovciach. "Kniha je prostriedkom, ako byť normálny v tomto svete. Je dobré, že sme sa tu stretli ľudia, ktorí môžeme pomôcť ako autori, vydavatelia, výtvarníci či knihovníci, aby sme vytvorili normálnu klímu pre to, aby knižnice mali peniaze na nákup, aby ich starostovia nezatvárali a aby sa kniha stala vážnym konkurentom všetkým negatívnym javom, ktoré okolo seba vidíme."
Opýtali sme sa ho, či za mlada bol klasický knihomoľ, alebo skôr neposedným deckom. "To sa nevylučuje. Veľa času som strávil v knižniciach, ale potom som hrával futbal, chodil sa bicyklovať, s chalanmi do partie. Myslím, že človek môže byť aj vášnivý čitateľ a zároveň normálny chalan či dievča."
Medzi najnovšie Hevierove aktivity patrí kniha diktátov. "Možno je to čudné, ale napísal som knihu zábavných diktátov pre žiakov základných škôl. Sám mám v rodine chalanov, ktorým pravopis príliš nejde, takže som im urobil takú pomôcku, aby bezbolestne, humorným spôsobom dostali do toho, že ak raz budú čmárať na múry nejaké nápisy, aby boli aspoň gramaticky správne." Priznal, že stále niečo píše, či už sú to nové knihy, texty piesní, divadelné hry, alebo muzikály. Zaujímalo nás, či rozlišuje, či píše pre deti alebo dospelých. Dá sa táto hranica určiť? "V prvom rade to deti nerozlišujú. Čítajú svoje knižky, potom knihy, ktoré akoby neboli pre ne, čítajú zakázané knižky, veľmi ťažké publikácie a naopak, dospelí sú niekedy detinskí a čítajú Troch pátračov a knihy, z ktorých by už mali vyrásť. Teda v živote je to tak zariadené, že písať nejaké knihy len pre deti je už dosť veľkým anachronizmom. Dnes je svet tak skombinovaný, že deti sa približujú dospelým a dospelí deťom."
Jednou z prednášajúcich bola i niekdajšia pedagogička, dnes vedecká pracovníčka Ústavu slovenskej literatúry Timotea Vrábľová, ktorá reprezentovala Hevi kluby a združenie Fanfáry. "Väčšina ľudí si kladie otázku, ako to urobiť, aby deti viac čítali. My sme si ju tiež na začiatku kládli. Vypracovali sme projekt Cesta ku kniha. Z názvu to možno vyzerá tak, že chceme vrátiť deti späť ku knihám. No keď sme s deťmi začali pracovať, robili výskumy na školách, zistili sme, že toto nemôže byť cieľom. To, čo naozaj deťom chýba je kontakt s dospelými. Zdravé vzťahy. Preto sme začali zakladať po Slovensku Hevi kluby. Nesú názov podľa Daniela Heviera a jeho vklad je tam zaslúžený, lebo je jedným z mála autorov, ktorý sa rozhodol 'odovzdať' deťom. Teda nielen pre ne písať, ale aj s nimi tráviť čas v našich kluboch. Má k nim vzťah, radí im, má spätnú väzbu. V kluboch učíme deti nie čítať, nie vrátiť sa ku knihe, ale ich v podstate učíme žiť. Prečo deti málo čítajú a málo sa zaujímajú o niektoré aktivity? Je tomu tak preto, že majú nízky stupeň emocionálneho rozvoja. A to je dôsledkom toho, že my s nimi málo komunikujeme," naznačila riešenie problému.
Aká je z pohľadu odborníčky situácia na Slovensku s vydávaním detských kníh a ich kvalitou? "Situácia sa trochu zneprehľadnila. Veľa ľudí vydáva publikácie rôznej úrovne. Ďalší problém je, že niektoré knihy, ktoré vychádzajú aj od známejších autorov, nie vždy som presvedčená, že poskytnú dieťaťu to, čo potrebuje. Napríklad nedávajú jasnú hodnotovú orientáciu," uviedla pre Korzár T. Vrábľová, ktorej imponuje, že napríklad už spomínaný D. Hevier sa seriózne zaoberá problémami detí. "Jedna z jeho nových kníh Krajina Agord sa venuje veľmi vážnej téme, otázke akýchkoľvek závislostí. Vidím, že tie deti kniha oslovila, práve preto, že ich podnietila k sebareflexii. Takéto knihy na trhu chýbajú."
A čo Harry Potter? Práve o tejto slávnej knihe sa hovorilo, že prinavrátila deti ku knihám. "Môj názor na Harryho Pottera je ovplyvnený mojimi praktickými skúsenosťami. Viem, že sa stal boomom, čo však neznamená, že každý boom je aj dobrý. Podľa mojich skúseností je problémom detí, že unikajú z reálneho sveta. Práve z dôvodu zlej komunikácie s dospelými, keď sa cítia osamelé a vytvárajú si vnútorne iný svet. Žiaľ, Harry Potter nie je kniha, ktorá by ich posúvala smerom k reálnemu životu, a ktorá by im do reálneho života niečo dávala. Mnohí by sa istotne čudovali, že práve táto kniha prezentuje typ literatúry (nehovorím, že ho nesmú čítať, alebo ho treba zakázať), že ak deti nemajú pri sebe niekoho, kto s nimi mnohé veci prediskutuje, potom začínajú akoby podľa tejto knihy žiť. V iracionálnom svete. To môže vyvolať i psychické problémy," zareagovala Timotea Vrábľová. Na našu poznámku, že v knihách o Potterovi sú jasné hodnotové postoje, veľa politických narážok, napríklad protixenofóbnych, podotkla: "Otázkou je, či práve tieto narážky sú deti schopné dešifrovať."
Na seminári odznelo, že situácia s detskými čitateľmi síce nie je ružová, ale na druhej strane ani čierna. Jedným z problémov je malý priestor v médiách, napríklad Slovenský rozhlas zrušil detskú redakciu, Slovenská televízia zrušila viaceré detské redakcie. Novým impulzom by mohla byť chystaná spolupráca so Slovenským syndikátom novinárov, kde by mala vzniknúť detská sekcia. Medzi zahraničnými účastníkmi podujatia boli Sharon a Bob Richardsonovci z USA.
"Myslím, že najväčším rozdielom je to, že americký knižničný systém je oveľa väčší. Avšak kvalita ľudí v slovenských knižniciach je na vysokej úrovni. Tiež myslím, že je dobrá atmosféra v slovenských knižniciach, lebo chcú si udržať čitateľov, začleniť deti do aktivít knižnice," uviedla pre Korzár Sharon Richardsonová na margo rozdielov medzi slovenskými a americkými knižnicami. Zároveň zdôraznila, že americké knižnice sú lepšie dotované. "Slovenská vláda musí dať viac peňazí pre knižnice. Knižnice sú rovnako dôležité ako školy."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
