Hoci vo svojom ešte stále mladom veku, 16. mája oslávil 35. narodeniny, mal za sebou už dosť prestížnych nominácii na medzinárodnej scéne - účasť na OH 2000 v Sydney, na MS 2002 v Japonsku a Kórei (Paraguaj - JAR), finále ME do 21 rokov 1998 v Rumunsku (Španielsko - Grécko), samozrejme, k tomu treba prirátať ťažké zápasy v Lige majstrov či v Pohári UEFA - no o doterajšom svojom vrchole sa dozvedel pár dní pred svojimi narodeninami - v Seville bude rozhodovať finále Pohára UEFA Celtic Glasgow - FC Porto. Nevídaná pocta, ak si uvedomíme, že zápasy podobného rangu sa zväčša prideľujú arbitrom, ktorí končia so svojou kariérou a zároveň je to akýmsi poďakovaním a odmenou zo strany UEFA. Ale našej niekoľkoročnej jednotke chýba do rozhodcovského "dôchodku" ešte desať rokov, takže už nominácia bola veľkou vecou a vo futbalovej Európe musela spôsobiť menší šok. Jeho mladý vek rezonoval vo viacerých úvahách. Každopádne to svedčí o veľkej dôvere zo strany UEFA a o dvojnásobnej pocte ani nehovoriac.
"Ja som to tak aj vnímal. Ak si zoberiem, že pred rokom viedol finále Portugalčan Vitor Manuel Melo Pereira, ktorý sa práve týmto zápasom lúčil. Delegát zápasu známy Francúz Michel Vautrot mi po zápase povedal, že finále je zväčša na rozlúčku a pre rozhodcu znamená koniec kariéry, ale že v mojom prípade je to len začiatok. Práve teraz nesmiem poľaviť a stále to pre mňa bude len a len ťažšie, lebo ma budú porovnávať ako rozhodcu, ktorý viedol finále, budem dostávať stále ťažšie zápasy. Musím spadnúť z oblakov na zem, začať takmer od nuly a vytýčiť si nové méty. Či už smerom k ME, MS, ale v určitom časovom horizonte napríklad i finále Ligy majstrov," vyjadril sa Ľuboš Micheľ, ktorý 11. júma povedie kvalifikačný zápas o postup na EURO 2004 Nórsko - Rumunsko. Asi sa len ťažko môžeme vžiť do roly Ľ. Micheľa pár minút pred vstupom na trávnik. Čo sa môže odvíjať v hlave, ak si človek uvedomí, že ho sleduje celé Slovensko, hrdí a právom pyšní rodičia, manželka, susedia... Všetci fanúšikovia sú plní očakávania. "Mysľou som sa vrátil späť do začiatkov, keď som začínal s futbalom v Stropkove. Samozrejme, spomenul som si i na rodičov a určite som nezabudol ani na nebohého Gejzu Princa, ktorý bol hlavným strojcom toho, že som mohol v Seville účinkovať. Na jeho pomoc sa nedá zabudnúť. Toto finále by som najradšej venoval jemu. Som teraz aj smutný, že sa toho nedožil a že sa s ním nemôžem podeliť o tú radosť. Na atmosféru z plných štadiónov som už zvyknutý, no škótski fanúšikovia sú špecifickí. Keď človek počuje ako 35 000 Škótov spieva klubovú hymnu ako jeden muž, tak sa v tuneli nedá ubrániť zimomriavkam. Bola to skutočne fantastická atmosféra. Ak by som niekomu doprial dvihnúť Pohár UEFA nad hlavu, tak určite fanúšikom Celtiku, pretože boli skutočne fantastickí. Na štadióne ich síce bolo 35 000, no v meste ich bolo ďalších 20 000, čo pozerali futbal na veľkoplošných obrazovkách. Videl som tam päťročné deti s rodičmi v dresoch, potom dôchodcov, vozičkárov. Praví futbaloví fanatici. Pred takým obecenstvom je radosť hrať. To človek musí zažiť." Naša rozhodcovská štvorica - asistenti Igor Šramka, Martin Balko a ako štvrtý Anton Stredák - to zažili a isto sa v spomienkach budú dlho vracať k večeru, keď o držiteľovi 15-kilogramového strieborného pohára rozhodol strelený tzv. strieborný gól v predĺžení, po ktorom sa Porto tešilo z víťazstva 3:2. "Už som prešiel fázou akéhosi uvoľnenia. Pomaly už finále vyprcháva z hlavy. Pocity? Vedel som, že to bude ťažký zápas, no bol ešte náročnejší, než som si myslel. Predpokladal som, že napätie bude veľké, keď sa stretnú dva odlišné herné štýly - tvrdý, ostrovný versus hravý, južanský. Jedni neznášajú herný štýl druhých a z toho vzniká napätie na hracej ploche, ktoré nakoniec i bolo. Delegát nás hodnotil dobre. Bol spokojný s naším výkonom, pochválil nás, rovnako tak i predstavitelia UEFA, takže pocity sú dobré." Práve s delegátom zápasu Michelom Vautrotom spájala Ľuboša Micheľa určitá symbióza. Populárny Francúz totiž práve v Seville pískal nezabudnuteľné finále PEM Steaua Bukurešť - FC Barcelona, keď fenomenálny Helmuth Ducadam privádzal vychýrených hráčov súpera na pokraj šialenstva, keď ani raz neinkasol z bieleho bodu a po remíze 0:0 vyhral rumunský klub na jedenástky 2:0. Pravda, v roku 1986 sa hralo na Estadio Sánchez Pizjuan, kdežto teraz na Estadio Olimpico. "Bol rád, že sa do Sevilly po 17 rokoch vrátil, pospomínal na ten zápas. Na taký sa len tak skoro nezabudne." Druhá analógia medzi nimi dvoma je tá, že pred tým Steaua po prvý raz triumfovala v PEM a teraz FC Porto tiež premiérovo zvíťazil pre zmenu v Pohári UEFA. Napokon ani jedno z tých dvoch finále sa nerozhodlo v riadnom hracom čase. "Život prináša i takéto náhody. Pre mňa bolo podstatné najmä to, že som sa nedopustil hrubej chyby, ktorá by ovplyvnila výsledok. Na to ma z vlastnej skúsenosti upozornil aj Vautrot. Najdôležitejšie pre mňa bude, keď sa po finále o mne nebude hovoriť, čiže, že ľudia zabudnú, kto pískal toto finále. To bude pre mňa najlepšie vysvedčenie. Po zápase mi povedal, že sa mi tieto predpoklady podarilo splni
Najväčším protivníkom všetkých aktérov na ihrisku bolo počasie. "Presne tak. Rátal som, že bude 25-30 stupňov, no cez deň bolo 38. Delegát ma upozorňovala, aby som pil veľa tekutín, čo som pri prerušeniach využíval. Skutočne bolo veľmi dusno a bolo to vidieť i na hráčoch, že v predĺžení už nemali síl na to, aby niekto individuálne rozhodol. Gól mohol padnúť len po chybe a tak aj padol, keď loptu neudržal brankár Douglas." Z únavy potom pramenili i tvrdšie zákroky, a tak slovenský strážca pravidiel musel v závere častejšie siahnuť do kapsy. Nakoniec ukázal osem žltých a dve červené karty.
Ešte donedávna farby Celtiku obliekal Ľubomír Moravčík. A práve hráč takéhoto typu chýbal kormidelníkovi O´Neillovi, ktorý sa vyjadril, že Moravčík by sa mu zišiel práve kvôli finálnym prihrávkam. V súčasnosti je však v tomto katolíckom tíme iný Slovák Stanislav Varga. "Stretli sme sa pred rozcvičovaním. Stál v obleku pri lavičke. Prehodili sme si zopár slov. Zaprial mi, aby mi vyšiel zápas. Na viac nebolo času."
Zo Sevilly si Micheľ nepriniesol žiadne suveníry. Pred zápasom nechcel ísť v úmornej horúčave do mesta a po zápase zasa nechcel riskovať prípadný stret s fanúšikmi. Veď v Seville bolo vyše 50 000 škótskych priaznivcov, ktorí vari vypili všetko pivo v meste. "Nepovažovali sme príliš za vhodné ísť do mesta. Predsa len sa mohol nájsť nejaký priaznivec pod vplyvom alkoholu... Veď celý deň pili pivo, keď sme nadránom okolo tretej odchádzali z pozápasovej večere, videli sme ich spať na dlažbe, na ceste vyzlečených do pol pása, pri fontánach. Rozmýšľam, že pôjdeme s manželkou na výlet do Sevilly, aby som si mohol pokojne vychutnať ešte raz pocit z tohto mesta. Michel Vautrot mi pri večeri povedal, že mi želá, aby som sa i ja po 17 rokoch vrátil do Sevilly ako delegát," pousmial sa nad poslednou vetou rozhodca, ktorý medzinárodnú kariéru odštartoval na ME hráčov do 16 rokov v Belgicku v roku 1995, o dva roky neskôr rozhodoval MS hráčov do 17 rokov v Egypte. Prijme Ľuboš výzvu charizmatického Francúza a po skončení rozhodcovskej kariéry sa vydá na dráhu delegáta? "Bolo by to logické vyústenie, lebo pískam od 19 rokov, rozhodovanie mi dalo veľa a určite cítim záväzok a dlžobu, že to, čo som získal ako rozhodca, by som mal určitým spôsobom vrátiť. Najlepšie sa mi to javí ako delegát, aby som pomáhal mladým chlapcom a odovzdával im svoje skúsenosti," dodal Ľ. Micheľ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
