1. Existuje udalosť, jav alebo vec, ktorú si dodnes nedokážete vysvetliť?

"Viete čo, asi áno. A nikdy v živote som to nikomu nepovedal. Keď som bol malý, zomrela mi mamka. A odvtedy sa mi pravidelne zjavuje v snoch, vždy v prelomových situáciách. Akoby za mňa stále cítila zodpovednosť a takto sa mi snaží poradiť, uľahčiť rozhodnutia. Vždy ju poslúchnem a vždy urobím dobre. Jej rady mi v živote veľmi pomáhajú."

2. Kto a kedy za vás ťahal horúce gaštany z ohňa?

"Nikto nikdy v živote. Nech sa mi vyskytli akékoľvek problémy, nikdy v živote som sa na nikoho neobrátil s prosbou o pomoc. Pokiaľ ide o iných, za tých dokážem tvrdo bojovať, ak som za ich práva presvedčený. Ale pokiaľ ide o mňa, vždy sa stiahnem a snažím sa zmieriť s tým, že to tak asi musí byť. Aj keď nie vždy to je pravda."

3. Ak by ste sa mohli prevteliť, kým alebo čím by ste chceli byť v budúcom živote?

"Asi tým, čím som. Nepotrebujem byť kráľom, miliardárom, alebo, nedajbože, zvieraťom, veď to by ma strčili do klietky a chodili sa na mňa pozerať. Nie. Rád by som zostal sám sebou. Obyčajným človekom. Len ten dokáže úprimne milovať a byť milovaný."

4. Kedy ste mali zo seba najlepší pocit?

"Asi vtedy, keď sa mi podarilo rozveseliť deti. Keď vidím ich šťastné oči a viem, že sa tešia práve zo mňa. Vtedy som sám so sebou spokojný."

5. Čo vám zabudli dať sudičky do vienka?

"Mnohí to o mne hovoria, ale mne to vôbec neprekáža. No čo, som malý. Keď mám v štúdiu okolo seba šiestakov, siedmakov, už sú odo mňa vyšší. Ale mne to vôbec nevadí. Trochu ma ale mrzí, že neviem hrať na žiadnom hudobnom nástroji, ani poriadne nepoznám noty. A že neviem viac cudzích jazykov, hoci som študoval nemčinu. No dnes je to málo."

6. Čo vás otravuje?

"Primitívnosť a tuposť ľudí. Lebo nik sa nenarodil ako supergénius, ale ani ako totálny hlupák. Ak sa však niekto rozhodne ním byť, teda si zvolí tú ľahšiu cestu za cenu ubližovania druhým, to neznesiem. Neprajníctvo, závisť a škodoradosť sú najhoršie vlastnosti. Nepochopím niekoho, kto druhému závidí majetok. O mne je známe, že nemám mobil, počítač ani auto a žijem. No a čo? Mobil i peňaženku vám môžu ukradnúť, ale charakter vám nevezme nik. Ja mám takú zásadu, že ak niekomu v živote nemôžem pomôcť, tak mu aspoň neublížim."

7. Kedy ste zažili najväčšie prekvapenie?

"Zažil som asi tri. Prvé, keď som minulého roku získal najvyššie ocenenie všetkých televízií - Osobnosť televíznej obrazovky a tento rok opäť. Za tým sú diváci, ktorých som možno v živote nevidel a nijak som ich nemohol ovplyvniť. Napriek tomu mi poslali hlas. Je to úžasný pocit, keď viem, že moja najstaršia diváčka, Moraváčka, má 98 rokov. Tá mi minule napísala, že 'Majster N, ja nemôžem zomrieť, lebo ja som strašne zvedavá, čo zase o týždeň vymyslíte'. No a to tretie prekvapenie bolo, keď som pred pár rokmi dostal pozvanie do Austrálie nakrútiť so štábom dokument o tamojších mladých ľuďoch. Bola to pre mňa pocta."

8. Na čo by ste sa nikdy nedali nahovoriť?

"Aby som vedome niekomu ublížil."

9. Zažili ste situáciu, keď vám zostal rozum stáť?

"Napríklad nad logickými hádankami, ktoré mi niekedy dajú deti. Aj minule sa tak stalo. Napohľad ľahučká, ale lámal som si s ňou hlavou toľko, že som spať nemohol. Predstavte si tri mince nad sebou a dve mince dolu v pravom uhle. Mince sú teda v tvare L. Preložiť môžete len jednu jedinú mincu tak, aby aj kolmo i vodorovne boli mince tri. Ale musí byť zachované to L-ko. Mne museli správnu odpoveď nakoniec prezradiť deti, aby som sa psychicky nezrútil. Je to strašne ľahké. Nech to skúsia vaši čitatelia. Kto to uhádne, dostane odo mňa CD-čko. Čakám na vás 1. júna v košickej ZOO."

10. Čo vám vždy urobí obrovskú radosť?

"Keď môžem urobiť niekomu radosť ja. A tiež vtedy, keď mi od mladých detských talentov, ktoré som objavil, príde napríklad balíček, v ňom kniha, a v nej mi už úspešný mladý spisovateľ z vďaky venuje svoj prvý výtlačok. Alebo keď mi huslista Dalibor Karvay pošle zo zahraničia svoje CD-čko, 'že Majster N, pozri, toto som nahral v Paríži'. Mám radosť, keď sa mi ozývajú deti, ktoré sú už na univerzitách v zahraničí. Alebo minule, keď som jednému chudobnému dieťaťu kúpil topánky. Tá radosť sa nedá opísať."

11. Máte na niečo obe ruky ľavé?

"Viete čo, asi aj mám. Na varenie. Raz som bol v relácii Varím, varíš, varíme, kde som varil dva recepty na zúrivú tekvicu a pomstychtivý lanšmit. Normálne som pri tom trpel. Vzišlo z toho také jedlo, že... no, kúsok z neho som zobral susedinmu psíkovi a on to nechcel. Ale pekne to vyzeralo (smiech)."

12. Kedy ste mali chuť prepadnúť sa pod zem?

"Napríklad v živom vysielaní. A viackrát. Raz mi napríklad deti do štúdia priniesli obrovského plyšového zajaca. Boli to hádzanárky, ktoré vyhrali titul. Ja som vtedy celý natešený chytil toho zajaca, no neviem, čoho som sa mu dotkol, lebo on vám tak zvrešťal, že ja som sa tak zľakol, až som ho strašne tresol o zem a povedal jedno škaredé slovo. V živom vysielaní! No tak som sa hanbil, že by som sa najradšej prepadol pod zem. Alebo sme raz vyberali na nejakej akcii detské talenty. Prišlo také dievčatko a začalo spievať. No ale tak falošne, že to sa ani napodobniť nedá a navyše si stále vŕtalo v nose. A ja sa pýtam tej organizátorky, že prosím vás, to kto tu takéto dievčatko poslal, veď ani hlas nemá a ani sa to počúvať nedá, veď to je strašné a tá organizátorka hovorí, že to je moja dcérka. Hí, no to bola situácia."

13. Kedy ste prestali byť dieťaťom?

"V každom jednom z nás ostáva kúsok dieťaťa. Tak, ako sa dospelí muži dokážu hrať s vláčikmi svojich synov, alebo stavať pieskový hrad pri vode, tak vedia mamy piecť koláčiky na pieskovisku so svojimi dcérami. Ale keď sa ma deti pýtajú, či som bol tiež dieťaťom, hovorím im, nié, lebo ja som už tak starý, že vtedy deti ešte neexistovali. Vtedy sme sa rodili na konároch ako dvadsaťroční."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.