zatiaľ ešte so športovou redaktorkou STV Ivetou Weiszovou, v stredu o 11.00 hod. v Bratislave
- Chodíme ešte stále do roboty, lebo aj napriek výpovedi som v pracovnom pomere až do 31. mája. Teraz si balíme veci a už dlhší čas sa spamätávame z toho, čo sa stalo. Až v takejto situácii zistíte, kto je váš kamarát. Volajú mi hokejisti od východu až po Bratislavu, nechápavo sa ma pýtajú, ako je to možné, že už so mnou v STV nepočítajú. V sobotu doobeda mi napríklad volal Vinco Lukáč a svojím typickým žargónom mi hovorí do telefónu "ta to co, Iveta, nerozumiem tomu." Pýtal sa ma, čo má robiť a kam má písať, aby mi pomohol. Čo som mu na to mala povedať? Hovorím mu, Vinco, ja sa z toho tiež spamätávam. Predtým mi volal Daro Rusnák a tiež nič nechápal. V Topoľčanoch som sa stretla s hokejistami a tiež sa ma pýtali, že čo môžu pre mňa urobiť. Aj T. Višnovský mi povedal, že takú propagáciu, akú som ja za 13 rokov v STV hokeju urobila, tu už nikto nedokáže. Minulý pondelok, keď nám na vrátnici dávali výpovede, som zažila najväčší šok vo svojom živote. Ja som si bola takmer istá, že tu zostanem. Boli vypísané kritériá, na ktoré sa bude prihliadať pri odchode z STV. Čím menej ste ich spĺňali, tým väčšia šanca mala byť, že vás vyhodia. Ja som však všetky spĺňala! Či už išlo o vzdelanie, odbornosť, dĺžku praxe v odbore, flexibilitu a postoj k zamestnávateľovi. Mám skončenú žurnalistiku na VŠ, doktorát z filozofie, ako jediná z redakcie aktívne ovládam dva svetové jazyky. O odbornosti sa nemusíme baviť, tri roky som napríklad pôsobila v týždenníku Tip, kde som robila rozhovory s takými hviezdami ako S. Piontek, M. Rummenige. Stále ma posielali za hráčmi do kabíny, lebo ja som odjakživa bola taký kabínový typ. Od roku 1989 som po konkurze začala robiť v STV a po 14 rokoch, keď som nepoznala piatok, sviatok a v robote som častokrát bola 31 dní v mesiaci, som si takú "rozlúčku" nepredstavovala. Flexibilita a lojalita k STV bola u mňa na vysokej úrovni. Aj kolega Ivan Niňaj mi hovoril, že som kráľovná všetkých banketov a pohrebov, lebo jednoducho nebola akcia, kde by nebola aj Weiszová. To vám potvrdí každý v hokejovom hnutí! Vždy som mala plno odmien za to, čo sme mali len my a konkurenčné televízie nie. Za každú novinku alebo perličku z hokejového hnutia sme mali po 500 Sk a vždy som mala najviac takých odmien. Keď horelo, vždy ma zavolali a sprostá Weiszová zachraňovala situáciu... Len ja som volala hráčom NHL. Každý si myslel, že to je tá najľahšia vec, no poviem vám, nie je to ako volať niekomu len tu do Petržalky... Preto neviem pochopiť, prečo sa vedenie takto ku mne zachovalo. Ja si to vysvetľujem tak, že tí, čo splnili všetky podmienky, museli odísť.
Minulý rok mi Miro Šatan na hokejovom lete povedal, že podľa toho, čo a ako to všetko robím, by som mala mať v STV asi 50 000 Sk. Ja som vtedy skoro spadla do toho jazera, čo tam bolo. Mala som totiž do 20 000 Sk hrubého.
Zatiaľ som o tom nerozmýšľala, čo budem ďalej robiť. V júni by som chcela ísť na týždeň k moru. Ďalší mesiac budem len tak oddychovať a až potom sa tým budem zapodievať. Vzhľadom k tomu, koľko jazykov ovládam si viem svoju budúcnosť predstaviť aj v nejakej zahraničnej firme alebo aj na veľvyslanectve. Lenže milujem šport a hokej, a tak najradšej by som pri športe zostala.
Autor: jsv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
