naučené slogany, mykalo im plecami i kútikmi úst, pery im zvlhli penou, ktorá sa drala cez stisnuté zubále.
Druhý kamión sa pohol. Ženušky so zachrípnutými hlasmi preplietli ruky okolo vytučených bokov a ramien, živým špalierom so šialeným výrazom v očiach čelili ozrute.
Tretí kamión sa pohol. Unudení dôchodcovia prekrížili barly, vynervované mamičky načahovali ruky vpred a kričali ako zmyslov zbavené "máme deti v rukách, máme deti v rukách".
Došlo na slová Usámu. Nevedno kedy a nevedno kde, ale udrieme. Krajiny sveta strážia svoje najcennejšie miesta a hľa, teroristi si vybrali malebnú krajinku v srdci už takmer zjednotenej Európy. Zaskočená polícia len nemo prihliadala, neschopná činu. A tak sa pohli kamióny...
Prvý kamión vráža do čela davu. Ozýva sa vreskot, prehluší i lámanie kostí. Druhý kamión valcuje energickejšie, ani čoby sa mu po ženuškách ľahšie ako na asfaltke. Tretí kamión práve láme barlu, nevedno či to ona pukla a či niečia hlava. Krv sa leje dole brehom, červená stoka tečie východným Slovenskom.
Prvý kamión už zdolal niekoľkých odvážlivcov, mrvia sa poniektorí v posledných kŕčoch, iní, šťastnejší a zbabelší, čo včas uskočili, včuleky revú ešte intenzívnejšie, i pästičkami hrozia. Odvážnejší skúsili na kabínu vyskočiť, našťastie, neudržali sa, padajú a drúzgajú sa o čerstvo pokladený a slnkom rozhorúčený asfalt.
Druhý kamión tiež nekompromisne drví tielka a vtláča ich do mäkkého povrchu. Miesto sa mení na obrovský cintorín, veľké memento intolerancie a desu.
Aj tretí kamión dokonáva dielo skazy. Hebké starecké telá i mláďatá v rozpuku krvavia okolie, nevedno komu v tej kaši čo patrí.
Toto sa stalo v Milhosti 23. mája roku pána 2003 na veľkom mravčom proteste, ktorý viedol dnes už nebohý mravec Ferdo zvaný Vektor. O deviatej už nebolo po mravčej kolónii ani chýru ani slychu, zostala len veľká červená škvrna.
Najväčšia samovražedná karastrofa (v dejinách mravcov) sa o hodinu neskôr na podobnom ľudskom proteste, žiaľ, nezopakovala.
Autor: Peter B. DOKTOR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
