Boďom, ktorý ho zakladal a na poste riaditeľa pôsobil až do roku 1988. Nedávno oslávil 76. narodeniny.
O tom, čomu sa ústav venuje v súčasnosti, sme sa porozprávali so súčasným riaditeľom MVDr. Jurajom Koppelom, DrSc. "Verejnosť z našej oblasti pôsobenia určite najviac zaujíma genetika a molekulárna biológia, ktorej sa venujeme aj na našom ústave. Skúmame možnosti prenosu génov, pričom analyzujeme aj bezpečnosť či riziká používania geneticky modifikovaných organizmov vo výžive. V rámci štúdia tráviaceho traktu okrem iného sledujeme na modelovom zvierati - potkanovi, aké mechanizmy sú spojené so vznikom obezity. Zaujímavý je aj výskum bakteriocínov, ktoré produkujú samotné mikroorganizmy a jednoducho povedané - sú ekvivalentom antibiotík. Dajú sa využiť pri výrobe niektorých potravín ako sú syry alebo niektoré mäsové výrobky, pre zvýšenie ich kvality a dlhšiu trvácnosť. Tieto projekty riešime s pomocou grantov Európskej únie, pretože majú širší význam ako lokálny. Dalo by sa povedať, že naši vedci v Európskej únie už sú niekoľko rokov."
Spomenuli ste genetiku. Je to veda, ktorá na jednej strane dáva určite netušené možnosti, na strane druhej však také záležitosti, ako klonovanie, vyvolali vo verejnosti obrovskú dávku polemík. Aký je váš názor, klonovať či neklonovať?
"Ako vedec klonovanie neodmietam, zvlášť, keď aj my sa zaoberáme štúdiom fyziológie embryí zvierat. Čo sa však týka klonovania ľudí, som zásadne proti, podobne ako absolútna väčšina odborníkov v tejto oblasti. Avšak terapeutické aspekty, síce nie priamo klonovania, ale používania embryonálnych kmeňových buniek, sú veľmi zaujímavé a dôležité pre liečenie viacerých závažných ochorení. Treba zakázať klonovanie človeka, ale zákon musí byť postavený tak, aby umožnil výskum embryonálnych kmeňových buniek," uviedol J. Koppel.
Na margo klonovania zvierat povedal, že je z vedeckého hľadiska zaujímavé. Podľa neho nehrozí, že by sme v mäsiarňach o pár rokov našli tabuľky - toto mäso je z klonovaného zvieraťa. Okrem toho dnes platný zákon o geneticky manipulovaných organizmoch na Slovensku určuje veľmi prísne podmienky pre prácu s bežnými laboratórnymi baktériami a v iných prípadoch je omnoho prísnejší. "Čo sa týka klonovania, tu prax predbehla teóriu. Naklonovali sa zvieratá, ale keďže úspešnosť je stále veľmi nízka, až teraz sa skúma, čo sa vlastne deje pri klonovaní na úrovni embrya. Klonovanie má však nesporný význam pre záchranu ohrozených živočíšnych druhov. Druhou významnou možnosťou využitia klonovania je príprava špecifických liečebných látok. Napríklad pomocou genetických manipulácii sa môže získať zviera napr. králik, v ktorého mlieku bude hormón alebo určitá biologicky aktívna látka, a tá sa potom využije na prípravu lieku pre určitý druh závažného ochorenia u človeka. V týchto špecifických prípadoch má určite klonovanie svoje opodstatnenie."
Autor: kla
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
