si často rozškriabeme a zanesieme doň druhotnú infekciu. Najväčšie nebezpečenstvo však predstavujú nákazy, ktoré na človeka prenášajú kliešte z voľne žijúcich zvierat: lymeská borelióza (infikovaných je až 10 percent kliešťov) a kliešťová encefalitída.
Kliešte žijú v listnatých a zmiešaných lesoch, svahových a pobrežných porastoch, zavlečené bývajú aj v parkoch a záhradách. Striehnu na tienistých miestach, neznášajú prílišné sucho, mokro ani priame slnečné svetlo. Na priaznivej mikroklímy vyliezajú na vrcholce tráv, nízke kríky a stromčeky a čakajú na príležitosť zachytiť sa na okoloidúcom zvierati alebo človeku. Obliekajme sa tak, aby sme kliešťom sťažili prichytenie - najlepšie sú dlhé nohavice z hladkej látky, prípadne impregnujme spodnú časť nohavíc vhodným repelentom. Kvalitné repelenty pri jednorázovom ošetrení účinkujú po celú sezónu a vydržia aj vypranie šatstva. Topánky majú byť uzavreté, nie sandále, tenisky a pod. Po návrate sa hneď prezlečme a dôkladne poprezerajme, či na tele alebo v šatstve nie sú kliešte. Na telo sa prichytia až po určitom čase, aj ich zavŕtanie do kože istý čas trvá, spočiatku ich možno ľahko vybrať. Keď sa parazit zavŕta hlboko do kože, pokus o jeho vybratie sa zvyčajne končí jeho pretrhnutím. Hlavička ostane v rane, ktorá potom hnisá. Preto treba kliešťa najprv omráčiť, nie však vrstvou natretého tuku (vazelíny, kozmetického krému, masla a pod., čo je spojené s nebezpečím, že kliešť vyvráti obsah svojho žalúdka do rany. Keď bol kliešť infikovaný, zväčší sa tak infekčná dávka patogénu pre napadnutú osobu, čím sa aj zhorší priebeh vznikajúcej nákazy. Preto sa osvedčilo prichyteného kliešťa rýchlo šokovať, napr. potrením slabou jódovou tinktúrou, dezinfekčným sprejom (Jox spray apod.), čím súčasne dezinfikujeme okolie rany a zmenšíme nebezpečie jej infikovania. V núdzi môžeme natrieť kliešťa lakom na nechty, rôznymi organickými rozpúšťadlami (acetón - odlakovač na nechty, lekárenský benzín, riedidlo na náterové farby a pod.) Niekoľko minút po ošetrení môžeme skúšať kliešťa opatrne vytiahnuť z kože, nie však násilne. Kliešťom pomocou bruška palca alebo (lepšie) pinzetou kývame do strán alebo krúžime, kým sa neuvoľní a nedá ľahko vybrať z rany. Ranu potom podľa možnosti vydenzifikujeme.
Autor: Zdeno VOSTÁL
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.