"Ešte krok a stáli sme na vrchole. Najprv sme spravili to, čo všetci horolezci, keď vystúpia na vrchol.
Podali sme si ruky. Ale iba toto pre Everest nestačilo. Otvoril som náručie, objal Hillaryho a vzájomne sme sa potľapkávali po chrbátoch. Potom sme sa porozhliadali okolo seba. Bolo pol dvanástej, slnko žiarilo, nebo malo nádhernú tmavomodrú farbu. Od Tibetu pofukoval iba slabý vetrík a snehový závoj, ktorý na Evereste veje vždy, bol v ten deň malý. Pohľad na okolité hory bol úchvatný, divoký - až vzbudzoval strach. Ale nebál som sa, na to hory a Everest priveľmi milujem. V tej veľkolepej chvíli, čakal som na ňu celý život, mi môj vrch zo skál a z ľadu nepripadal neživý. Bol ako priateľ. Živý. Vypli sme kyslík, upevnili vlajky, fotografovali. Kým Hillary fotografoval, urobil som ďalšiu vec, ktorú som tu mal vykonať. Vybral som z vrecka cukríky a červenobelasú ceruzku od mojej dcérky Nimy. Vyhrabal som do snehu jamku a uložil tie veci dnu. Keď Hillary videl čo robím, podal mi malú plyšovú mačičku, ktorú mu ako talizman dal šéf expedície John Hunt. Priložil som mačku k cukríkom a ceruzke. Pomyslel som si - vo svete, tam nižšie, dávame sladkosti ľuďom blízkym a milým. Everest mi bol drahý vždy - teraz sa mi stal aj blízkym. Zahrnul som obetné darčeky snehom a ticho som sa pomodlil. A ďakoval som Čomolungme - Bohyni Matke Zeme, že sa mi smel splniť môj dávny sen," takto popísal šerpský horský vodca Tenzing Norkey historickú udalosť z 29. mája 1953.
Vedno s novozélandským včelárom Edmundom Hillarym stáli na vrchole 8 848 metrov vysokého Mount Everestu. Boli prví. Šerpský horský vodca, ktorý už zomrel a bývalý novozélandský včelár si tým ale nemohli byť stopercentne istí.
Už v roku 1924 stúpali na Mount Everest iní muži - najprv E. F. Norton a D. T. Howard Sommerwel - severnou stenou Everestu sa dostali až do výšky 8 534 metrov. O pár dní si vybrali výstup hranou Severozápadného hrebeňa študent Andrew Irwin a himalájska legenda George Leigh Mallory. Ten Mallory, ktorý svetu zanechal dodnes neprekonanú odpoveď na otázku, prečo treba liezť na Everest. Georgeova odpoveď bola - LEBO EXISTUJE.
Účastníci expedície tvrdili, že dvojicu videli iba 270 metrov pod vrcholom hory hôr. Napospol boli presvedčení, že druhovia sa dostali až na vrchol. Lenže potom začalo snehové peklo - a Malloryho s Irwinom už nik neuvidel.
Diskusie o tom, či sa dostali na vrchol, nekončia. V roku 1933 našli horolezci v everestskom snehu Irwinov čakan. Z roku 1975 je svedectvo čínskeho horolezca, ktorý neskôr zahynul pod lavínou, že v blízkosti miesta, kde bol nájdený Irwinov čakan, objavil telesné pozostatky muža a tvrdil, že mohlo ísť o Angličana, azda Malloryho alebo Irwina.
"Fakt, že Hillary a Norkey zastali dňa 29. mája 1953 na vrchole Mount Everestu, bol impulzom pre ďalší rozvoj horolezectva v horských ale i ďalších štátoch. Bilancia ťažkých športových výstupov v nasledujúcoch rokoch bola pozoruhodná. Zlezené boli, mnohorazy bez kyslíka,aj tie najťažšie steny a to novými,často extrémnymi cestami,"
povedal Tatranec Ivan Gálfy, jeden z priekopníkov československého expedičného horolezectva do Himalájí a dlhoročný náčelník Horskej služby na Slovensku.
Zdolávať himalájske osemtisícovky čestným spôsobom- to znamená bez kyslíka, ako vravia Šerpovia, bez cudzieho vzduchu, je pre najväčšie horolezecké esá vecou cti a prestíže. "My chcem vystúpiť na Everest bez kyslíka a zdolať tak úplne inú horu ako tí pred nami. Viem, čo to znamená, stúpať bez pomoci kyslíkového prístroja až niekam hore. K nebu. Azda preto cítim úzkosť. Vystúpiť na Everest s kyslíkom by bolo ľahké, ísť ta bez neho sa niekomu môže zdať úplným nezmyslom a nikto nevie predpovedať, v akom stave sa z vrcholu vrátime. Ani tí, čo boli na Evereste pred nami nepoznajú odpoveď. Mám pocit prázdnoty, nezmyseľnosti nášho podujatia, pocit opustenosti, dojem, že ja k tomu nepatrím. Dýchanie je také namáhavé, že neostávajú sily ísť ďalej - po každých 15 krokoch treba odpočívať. Vietor fúka do tváre ľadové kryštáliky,zabúdam, že existujem. Teraz ma priťahuje už iba jeden bod - vrchol. Som hore, v celom tele mám mier, hoci som iba jedny kašľajúce pľúca. Lapám po dychu. Prichádza Peter, objíma ma. Plačeme. Neskôr mám vesmírny pocit šťastia a vrchol Everestu mi pripadá ako pokoj sám," napísal o prvom bezkyslíkovom výstupe na Everest z roku 1978 Reinhold Messner, spoločníkom mu bol Peter Habeler.
Messnerovi patria aj ďalšie prvenstvá - práve jemu sa podarilo za 16 rokov vystúpiť na všetkých 14 himalájskych osemtisícoviek a v roku 1980 absolvoval ako prvý na svete sólovýstup na osemtisícovku Nanga Parbat.
Japonka Jungo Tabeiová bola v roku 1975 prvou ženou na Evereste, Poliaci Leszek Cichy a Krzystof Wielicki boli prví, ktorí na Everest vystúpili v zime. Najdlhšie na Evereste - až 21 hodín,zotrval slávny Šerpa Babu Churu.
Na Mount Everest vystúpilo už viac ako 1 200 mužov a žien zo 63 štátov sveta, bez kyslíka ale iba 90 mužov a tri ženy.
Okolo dvesto ľudí na tejto hore zahynulo. Aj inžinier Jozef Psotka, rodák z Košíc a prvý Slovák, ktorý stál v októbri roku 1984 vedno so Zoltánom Demjánom na vrchole Everestu a zahynul pri zostupe. Jeho syn Ján prevzal pred niekoľkými dňami v Košiciach za otca cenu mesta in memoriam. "Na budúci rok sa vyberiem na Everest aj ja. Chcem na otcov hrob v ľade položiť kyticu tatranských plesnivcov," povedal Ján Psotka,ktorý sa s Everestom stretne sám.
Tak ako mnohí iní, ani on netúži byť na oslavovanom treťom póle sveta práve teraz, v dňoch slávneho zlatého jubilea. Hrnú sa tam mnohopočetné výpravy z celého sveta, vysiela sa odtiaľ v priamom prenose a v základnom tábore sú diskotéky. Známy český horolezec Josef Rakoncaj, ktorý sa spod Everestu dvakrát musel sa vrátil iba pár desiatok metrov od vrcholu o súčasnosti slávnej hory vraví, že si tam ľudia chodia robiť módny imidž, to však časom, našťastie, pominie.
Napokon, aj na Slovensku je naporúdzi príklad o politicky imidžovom Evereste. V máji v roku 1998 hlásil šéf expedície Vladimír Ondruš: "Hámor a Zboja pobudli na Evereste asi pol hodiny. Vztýčili na ňom slovenskú a čínsku vlajku a vlajku HZDS. Čínsku preto, že išlo o spoločnú výpravu dvoch krajín. Vlajka politickej strany zaviala hore ako symbol pre budúce voľby, aby šéf hnutia doviedol našu krajinu na vrchol prosperity..."
Rakoncaj v jednom z nedávnych rozhovorov vraví: "Keď tam teraz ľudia vystupujú po stovkách, negatívne sa to prejaví na vzťahoch medzi jednotlivcami - jeden kašle na druhého. Keď niekto umiera, druhý ho prekročí a nechá ho tam. To sa na Evereste stalo Indom. Potrebovali pomoc a Japonci, ktorí šli nahor povedali, že najprv vylezú na vrchol .Keď sa vracali, Indovia už boli mŕtvi. Šerpovia mŕtvoly okradli o kamery a predali ich po vyhodení filmov v Káthmándú. To predsa nemá s lezením nič spoločného."
Aj Edmund Hillary prichádzal pod Everest počas uplynulých 50 rokov. Nie kvôli horolezectvu. Pomáhal Šerpom, získaval peniaze na stavbu škôl, nemocníc, kultúrnych stredísk, mostov, prinášal sadeničky stromov pre obnovu lesa v národnom parku Sagarmatha. Prichádzal i potom, čo tu, v Himalájach v roku 1975 tragicky, pri leteckej havárii zahynuli jeho manželka Louisa a dcéra Belinda. Jeden šerpský učiteľ o Hillarym povedal-je to človek s veľkým srdcom.
Hillaryho syn Peter a syn Tenzinga Norkeya Džamling oslávili zlaté everstské výročie po svojom.Vyšli nahor po stopách otcov v expedícii sponzorovanej prestížnou National Geographic Society. Po polstoročí vraj konečne pochopili,čo ich otcovia dokázali a vravia: cítime k nim veľký obdiv a úctu. A nie sú na planéte pod bielou majestátnou horou, zvanou Bohyňa Matka zeme sami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
