na štúdium pedagogického smeru na vysokej alebo strednej škole. Nuž a v predškolskom veku sa rodičia ubezpečujú, že dieťa zo "šušľania" vyrastie, lenže keď je z neho školák, problém si vzal so sebou. Kto má takýto problém s výslovnosťou, pomôže mu iba logopéd. To platí aj pre dospelých.
V slovenčine sa pri artikulácii hlásky š (ž, č) objavuje občas u niektorých hovoriacich postavenie hrotu jazyka kolmo na podnebnú klenbu, čo dodáva niekedy temnejšie zafarbenie zvuku tejto hlásky. AK je zafarbenie veľmi temné, nemožno takúto podobu hlásky pokladať za celkom správnu.
Pri vyvodzovaní hlásky -š- nám poslúžia ako pomôcky rozprávkové knižky, obrázky na magnetickú tabuľu a zrkadlo.
V prvej časti môže byť napodobovanie idúceho vlaku, pískanie vlaku, keď ide cez tunel - ššš-ššš-ššš, odháňanie mačky alebo vtákov - šššc-šššc, kššš-kššš, šumenie stromov - šššš-šššš, odháňanie sliepky - pš-pš-pš.
V druhej časti z hlásky "č" vyvodíme hlásku -š-. Pokúsime sa o aktívne utvorenie "š", dieťa vyslovuje predĺžene -ččččč -š, a to pošepky. Pri dlhodobom zaznievaní objaví sa sykavka -š-. Dieťaťu môžeme pomôcť tak, že mu rozťahujeme kútiky úst do bokov. Alebo vychádzame taktiež zo sykavky -č-, ktorú dieťa vyslovuje pošepky a pomocou sondy posunieme konček jazyka po palate dozadu. Palcom a ukazovákom druhej ruky pritlačíme líca k zubom a dopredu.
Ďalej nacvičujeme "š" v slabikách: ša, še, šo, šu, šaš, šeš, šiš, šoš, aša, eše, iši, ošo, ušu. Precvičovanie v slovách: šachy, šaty, šál, šalát, šatka, šepkať, šero, šesť, šibať, šikmý, šípky, šošovica, šum, šiška, taška, máš, myš, náš, píš, sedíš, čítaš, spievaš, kôš atď.
Precvičovanie vo vetách: Myška je šedivá, Šaty vešiame na vešiaky. Jánošík mal valašku. Kôš je plný šušiek. Precvičovanie v básni: Šuchta - buchta, šušušu, pošuškám ti do ušú: Tu na tomto ušku, chytil som ti mušku.
V tretej časti upevňujeme správnu výslovnosť -š- pri vyhľadávaní slov v šlabikári a čítanke pre ten-ktorý ročník.
Nabudúce o výslovnosti "ž".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
