pochúťky pračloveka, ako hrniec ho poznali gazdinky najmä vo večnom meste, podľa ktorého sa menuje, ale aj inde vo svete. V severnej Afrike, pre marocké či tuniské kuchárky, tamojšia modifikácia rímskeho hrnca nikdy neprestala byť skvelým pomocníkom. Najväčšou prednosťou rímskych hrncov je, že umožňujú pripravovať chutné, šťavnaté a diétne pokrmy. Oválna hlinená nádoba s pokrievkou, s glazovaným vnútrajškom, otvára možnosti na prípravu jedla iba vo vlastnej šťave, bez masti a podlievania. V hrnci starých Rimaniek možno pokojne piecť, zapekať - ale variť napríklad aj klasický slivkový lekvár, lebo umožňuje nahradiť i tradičné kotlíky. Jeden z internetových receptov radí, že do rímskeho hrnca treba vložiť vykôstkované, pomixované slivky, pridať podľa chuti cukor, citrónovú šťavu, lyžicu vodky, škoricu, badyán a klinček. To všetko, dobre premiešané vložiť do rúry a nechať v nej v teplote 200 stupňov Celzia tri hodiny. Skvelé sú v rímskom hrnci zapekané, tvarohom a brusnicovým lekvárom plnené jablká, kurčatá, napokon, dnes už existujú pre rozvoj fantázie v používaní rímskeho hrnca špeciálne kuchárske knihy.
Aby rímsky hrniec dobre a dlho slúžil treba dbať, aby sa i s obsahom zohrieval v rúre postupne, jedlo neslobodno podlievať studenou vodou a po ukončení prípravy nikdy nepostaviť nádobu na studenú podložku - osvedčené sú predovšetkým korkové podložky.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
