Mohla sa skončiť aj tragicky - ušliapaním slonom, ktorého si Iveta chcela odfotiť zblízka
Známa košická návrhárka Iveta Sepešiová strávila tri dobrodružné týždne v Afrike, počas ktorých spoznávala najzaujímavejšie miesta južnej Afriky.
"Na cestu sme vyrazili z Kapského mesta, pokračovali do Namíbie, Botswany a našu púť sme zakončili pri nádherných Victoriiných vodopádoch v Zambii. Scenériu, ktorú ponúkajú, neuvidíte azda nikde na svete. Nachádzajú sa na inak pokojnom toku rieky Zambezi, ktorá na tomto úseku tvorí prirodzenú hranicu medzi štátmi Zimbabwe a Zambia. Zo zimbabwskej strany sa dá vidieť väčšia časť týchto mohutných vodopádov, v ktorých najvyššej časti sa rieka Zambezi prepadá do hĺbky až 108 metrov v úctyhodnej šírke asi 1700 metrov" spomína Iveta na Afriku, do ktorej sa zamilovala na prvý pohľad.
"Názov Mosi-Oa-Tunya, ktorý sa používa aj dnes, dali vodopádom príslušníci kmeňa Kololo. Znamená to burácajúci dym. Názov Victoria Falls pochádza z roku 1855 od škótskeho cestovateľa a misionára Davida Livingstona, ktorý takto vzdal hold kráľovnej Viktórii."
Miestni obyvatelia odporúčajú Victoria Falls navštíviť trikrát, pri nízkom, strednom a vysokom stave vody. Aj keď je stav vody stredný, celkom určite vás vodopády úplne premočia. Voda stúpajúca z kotla pod vodopády sa na turistov vrhá doslova zo všetkých strán.
"Ďalším z najväčších zážitkov bol pobyt v Okavango Delta v Botswane, v rezervácii pri rieke, ktorá nikdy nenájde more. Rozlieva sa na neuveriteľnej ploche 15 tisíc kilometrov štvorcových lagún, kanálov a ostrovčekov. Je to najväčšia vnútrozemská delta na svete, ktorá vytvára kvalitné prostredie pre tisícky zvierat, rýb a vtákov. Išli sme tam malým športovým lietadielkom s pilotom, o ktorom som si myslela, že nikdy nevzlietne a ak, tak určite nepristane. Ale všetko dopadlo dobre a keď sme bezpečne pristáli, pri pravom krídle sa zo zelenej trávy vynoril obrovský slon. Vtedy som mala pocit, že som sa ocitla priamo v nejakom dokumentárnom filme. Ocitli sme sa v divočine," spomína Iveta na najkrajšie chvíle z cesty.
"Mohla som tam zblízka sledovať exotické zvieratá vo svojom prirodzenom prostredí i tú úžasnú symbiózu, ako dokážu žiť vedľa seba. Sledovali sme ich i fotili, keď sa prišli napiť. Bolo dojemné vidieť ako sa o seba navzájom starajú, ako sa chránia, žirafa v strede pozorovala okolie, silnejšie zvieratá boli na okrajoch skupiny. Mala som šťastie vidieť zebry, pakone, celé stáda antilop, ale aj strašne škaredé hyeny, ktoré chodia so stádom byvolov, lebo vedia, že sa im niečo ujde."
Počas pobytu v Okavango delta sa Iveta ocitla v situácii, pri ktorej jej mráz behal po chrbte aj napriek tomu, že bola v horúcej Afrike.
"Fotila som slona, išla som však bližšie ako je povolené, zo sekundy na sekundu sa však otočil a odrazu stál takmer zoči-voči. Mohol ma okamžite ušliapať na smrť, samozrejme, že som okamžite vzala nohy na plecia, náš sprievodca bol veľmi rozčúlený, ale napokon všetko dobre dopadlo a mne zostali krásne spomienky na divočinu."
V Okavango delta sa Iveta nechala zlákať aj na stopovanie byvolov, no keď v tesnej blízkosti uvidela byvolie oči vo svojom objektíve fotoaparátu, okamžite vycúvala za obrovský strom situáciu predýchať.
"Vtedy sme už s priateľom Milanom tuho rozmýšľali, na ktorý strom budeme musieť vyliezť."
Vyliezť na strom v Afrike nie je však vôbec jednoduché. Typickým a symbolickým stromom Afriky je baobab, mohutný strom dorastajúci do výšky medzi 10 až 15 metrami. V prvých rokoch života rastie veľmi rýchlo, neskôr sa rast spomaľuje. Jeho hlavným znakom je tučný kmeň medenej, či šedo ružovej farby. Ak má kmeň 8 metrov v priemere, vedci sa domnievajú, že jeho vek je 3 tisíc rokov.
"Obrovským zážitkom bola aj púšť v Namíbii, ktorá je najstaršou na svete, charakteristická gigantickými červenými a hnedými dunami vysokými 275 metrov, ktoré sú najvyššie na svete. Vstávali sme skoro ráno a čakali na východ slnka. Pieskové duny totiž dostávali s každou hodinou dňa a s pribúdajúcim slnečným svetlom úplne odlišné farby. Ako módnu návrhárku ma namibíjska púšť nesmierne inšpirovala, bolo to niečo neopísateľné. Ak by bolo možné tú pestrú paletu safari farieb vskutku originálnych odtieňov preniesť na látky, vznikla by úžasná kolekcia. Musím sa priznať, že som púšť podcenila, ešte pred cestou tam som totiž hundrala, čo už môže byť na púšti zvláštne, veď to je len samý piesok. Veľmi som sa mýlila, bolo to tak očarujúce, že na to nikdy nezabudnem."
Vzrušujúce bolo aj stretnutie s domorodým kmeňom, ktorý žije priamo na púšti a dokáže preľstiť jej nebezpečenstvá.
"Volajú sa Krováci, sú to úplne naturálni ľudia, ktorí si dokázali zachovať odstup od civilizácie. V Afrike je ich už málo, dodnes žijú podľa tých najzákladnejších pravidiel prežitia. Vedia, z ktorej trávy sa dá upliesť pevné lano, s ktorým si potom vedia uloviť zviera, aby mali potravu. Vedia presne, z ktorej rastliny sa dá napiť, keď ju rozlúsknete. Vedia prejsť púšťou, aj keď je strašne rozhorúčená, majú na to taký svoj spôsob akéhosi hopsania z nohy na nohu. Na turistov sú síce zvyknutí, veď čo im ostáva, ale stále sú plachí a nenechajú sa nejako vyrušovať. Majú čarodejnícke schopnosti, ktoré sa prejavili, keď nás vzali do bušu, vykopali koreň nejakej rastliny, ktorého žuvaním sa fajčiar odnaučí od tohto zlozvyku. Okamžite s prehľadom ukázali na muža z našej skupiny, ktorému by bol užitočný. A bola to trefa do čierneho, bol to tuhý fajčiar. Veľmi silným zážitkom bola pre mňa jedna Krováčka, ktorá sa mi zadívala do očí takou magickou silou, že na to asi nikdy nezabudnem. Ukázali nám, akým jednoduchým spôsobom dokážu dvoma paličkami zapáliť oheň, ako lovia zver šípmi, ako si farbia kožu, či šijú šaty z kože. Inak sme ich ale vôbec nezaujímali, nepoložili nám o našom živote ani jedinú otázku."
Počas trojtýždňovej púti po južnej Afrike prespávala Iveta s priateľom v určených kempoch buď pod stanom, alebo v chatrčiach, či nádherných starožitných hotelíkoch, ktoré postavili kolonizátori.
"Afriky sa netreba báť, aj napriek tomu, že na ľudí, nezvyknutých na jej špecifiká, číhajú nebezpečenstvá, dá sa to prežiť, ak budete disciplinovaní. Pokyny sprievodcov je potrebné rešpektovať, pretože sa vám to môže vypomstiť. Do tábora sa musíte vrátiť do presne určeného času, potom sa zatvára, lebo noci v Afrike sú nebezpečné. V stanoch sme v noci počuli, ako v ich blízkosti chodia zvieratá Stal sa prípad, že jednu Holanďanku uštipol jedovatý had mamba. Neviem, ako skončila, previezli ju do nemocnice. V Afrike proste musíte dávať pozor, kde šliapnete, dodržiavať pokyny a hygienu. Inak strava bola vynikajúca, zvláštna, ochutnala som mnoho zaujímavých pokrmov - mäso zo zebry, pštrosa, žraloka, dokonca aj chrobákov. Úžasne a celkom inak tam chutí ovocie, ktoré poznáme. Ananás v Afrike to je niečo celkom iné, ako ten, ktorý si donesieme zo supermarketu. Tamojší ľudia, ktorí pracujú v službách, sú veľmi úslužní, pre turistov chcú urobiť všetko, aby sa cítili dobre. Nákup vám z obchodu odnesú až k autu. Nikdy nezabudnem na prekrásny hotelík z roku 1806, v ktorom bolo všetko pôvodné, starožitný nábytok, keramické umývadielko, ratanové kreslá, nádherná architektúra a k tomu vynikajúci hoteliér, ktorý si dal záležať, aby nám ráno naservíroval čerstvú šťavu z ovocia. Strašne milí, spontánni a usmievaví sú tam všetci ľudia, čo je asi spôsobené tým slnkom. Nikdy nezabudnem nielen na tú nádhernú, panenskú prírodu v divočine, ale ani na ľudí, s ktorými sme prežili tri krásne týždne."
Iveta sa do Afriky chce vrátiť a spoznať ju odporúča každému, kto má len trošku zmysel pre dobrodružstvo a nechce na dovolenke len ležať pri mori. Tvrdí, že sa nemáme čoho báť a ak chceme zažiť niečo naozaj nevšedné, mali by sme o Afrike prestať len snívať, ale tam aj odletieť. Ani finančne nie je takáto zaujímavá cesta po štyroch štátoch južnej Afriky nedosiahnuteľne náročná, podľa Ivety sa dá absolvovať s nákladmi okolo tisíc dolárov. Takže dovidenie v Afrike!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
