podpredsedu vlády, verejná mienka bude hovoriť len o obeti pešiakov. Atmosféra okolo Csákyho zhustla pritom už do tej miery, že tu nebeží o nejakú konkrétne dokázanú vinu, ale naozaj o tú - niekedy abstraktnú - politickú zodpovednosť.
Csáky je zrelý na popravu. Ak strana uznáva, že piatkovú siestu na Bôriku výlučne pre prednostov SMK musí refundovať z vlastných prostriedkov, tak uznáva, že podpredseda vlády rozhadzoval štátne peniaze na stranícke účely. Môžeme sa oprávnene pýtať, či by SMK niečo uhradila, keby prípad nerozfúkli novinári. Ani by ju nenapadlo, keďže by sa žiadny tlak s aférou nekonal. A aféra s tlakom prišli iba preto, lebo Csáky je pod drobnohľadom a "průsery" doslova priťahuje. To je presne ten prípad, keď je funkcionár zrelý na stiahnutie aj bez ohľadu na konkrétnu zodpovednosť, lebo každý jeho krok sťahuje do bahna celú stranu.
V tejto konkrétnej kauze pritom niet sporu, že si Csáky počínal nevhodne, ak už nie rovno proti predpisom. Skutočnosť, že robil partajný míting za štátne je jedna vec; ale čo je to vôbec za nápad organizovať v štátnych priestoroch seans výlučne pre vlastných straníkov? Prečo podpredseda vlády rozlišuje v pracovnom čase prednostov na SMK a ne-SMK? To sú ťahy, ktorými iba podnecuje paranoické výpady, akých sa dopustil napríklad Čaplovič zo Smeru, keď hovoril o "prepojení SMK na maďarskú vládu", ktorej cieľom je čím väčšia bieda Slovákov na juhu, aby sa uchádzali o podporu z Budapešti.
Ďalej je tu čerstvý prešľap jeho hovorcu, ktorý je do tej miery vážny, že by malo byť jednoznačne preukázané, že Csáky aspoň nevedel o jeho "transakciách". O Miklósiovi sa na predsedníctve SMK vôbec nebavili? Len si spomeňme - vôbec najväčšie úsilie v súvislosti s referendovou kampaňou demonštroval Csáky okolo transparentnosti výberu projektov. X-krát zdôrazňoval, ako je všetko nespochybniteľné a priehľadné, všetko vyberala komisia a on s tým - teda ani s obsahom - nič nemá. A potom vyjde najavo, že hovorca Miklósi si posiela do domácej firmy zákazky priamo z jeho referátu. Isteže, mimo kampane, ale to je azda jedno - štátne peniaze sú furt štátne.
"Prosím vás, povedzte mi jednu demokratickú krajinu, kde by podpredseda vlády odstúpil zato, že si zvolal 15 ľudí na úrad vlády", vyzval Csáky novinárov po rokovaní P SMK. Isteže takej krajiny niet. Otázka ale môže vyzerať aj inak. Napríklad: Povedzte demokratickú krajinu, kde by po šiestich-siedmich škandáloch v bezprostrednom slede, z ktorých dva-tri boli dokonca s medzinárodným presahom, jeden podpredseda vlády ešte neodstúpil, resp. "nebol odstúpený"? A otázka prémiová: Ktorá z otázok - Csákyho či naša - je výstižnejšia pre dnešnú situáciu?
Na strane druhej - také krajiny možno aj existujú. Je faktom, že nejaký jeden explicitný a nepriestreľný argument pre odstúpenie Csákyho neexistuje. V disciplíne politickej zodpovednosti neexistujú ani žiadne medzinárodné štandardy, miery a váhy, koľko je únosné a koľko už nie. Poukazovanie na nejakého belgického ministra, čo odstúpil kvôli utečenému pedofilovi, či portugalského, ktorý rezignoval kvôli železničnému nešťastiu, je smiešne. Naráža na kontrapríklady, keď pri ďaleko horších veciach k demisiám nedošlo, hoci by vydali za desať - viď napr. najznámejšie prípady Silvio Berlusconi a Jacques Chirac. Títo slávni účastníci aktuálneho summitu G-8 sú de facto viacnásobne usvedčení korupčníci.
Csákyho seriál lapsusov sa nedá k ničomu veľmi prirovnať. Azda najväčšmi sa podobá na kauzu nemeckého exministra obrany Scharpinga, ktorého stiahol kancelár Schröder asi pred rokom. Scharping šťastne prežil asi dve-tri veľké aféry (napr. lietal za milenkou vládnym špeciálom) a štvrtá ho položila - celé sa to však zbehlo v dlhšom časovom priereze asi dvoch rokov. Csáky funguje rýchlejšie. Význam jeho kauzy pre budúcnosť spočíva v tom, že formuje slovenskú národnú normu, čo je ešte únosné vo verejnej funkcii a čo už nie. Keby ho SMK stiahla, nastavila by užitočnú latku, ktorou by sa dali budúce prípady pomerať a posudzovať.
Póza SMK - "o nedôvere sme ani nerokovali" - sa však dala spoľahlivo čakať. Pál Csáky je v strane dôležitá figúra, ktorá funguje ako vyvažujúca tehlička mocenskej rovnováhy vnútri strany. Politológ Öllös, najlepší domáci znalec SMK, už pred štyrmi rokmi povedal, že v SMK sú v zásade štyri mocenské skupiny: bugárovci, durajovci, liberálna partia z bývalej Madarskej občianskej strany a - Pál Csáky. V každom prípade platí, že nech už to celé dopadne ako chce, Csáky definitívne rozmlátil obraz SMK ako strany, ktorej sa oblúkom vyhýbajú škandály.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
