ale čo je horšie, hlavne nevedomosti... My sme sa košických štvrtákov opýtali, ako prežívali maturity, ako sa na nich pripravovali a či sú so svojim výkonom spokojní.
Martina: "No ja som to prežívala ako tehotenstvo... Od októbra to bolo na dračku. Učila som sa od začiatku školského roka prakticky až dokonca. No aj tak som sa všetko nepoučila, čo som musela. Z každého predmetu som mala zopár tém, o ktorých som nemala ani páru. Ale nakoniec som to zmákla na 3 jednotky a jednu dvojku, ale bol to fakt zabijak."
Inga: "No... raz svojim deťom možno aj ja pripomeniem, že maturita je malina. A samozrejme mi neuveria, lebo ten, kto tým neprejde tomu fakt neverí, ani keby mu to sám Komenský prišiel povedať. Ale celkom sa dalo. Ja som to obkecala dookola a bolo to v suchu. Potom ma stále radšej skúšajúci stopli, lebo to som už zachádzala do absurdností. A vďaka bohu, stále som mala super komisiu."
Ivo: "No nič moc... Je pravda, že som sa učil tak-tak a dával som prednosť skôr flákaniu sa, ale prešiel som. Síce s odretými ušami, ale predsa. Najhoršie predmety sú matematika a chémia, to môžem prehlásiť s čistým svedomím. Maturovať z týchto dvoch vecí je to isté ako hodiť sa pod vlak a keď vás ešte skúša 'baba' čo patrí do ústavu, inak to byť nemôže..."
Jožo: "Maturitou prejde každý, kto si aspoň trošku verí. Ja som sa jej bál veľmi, no všetko som zvládol. Deň pred tým som sa už do kníh nepozeral, no stále som mal pocit, že mi všetko vyfučalo, že nič neviem. Rodičia mi posledný deň zakázali čumieť do kníh. Asi som to už trošku preháňal. A teraz cez víkend ideme oslavovať, tak sa veľmi teším."
Ingrid: "Viac sa bojím prijímačiek na vysokú školu ako maturít. Na tie som sa veľmi nesústredila, verila som si. Príprava bola počas 4 rokov, čo som bola na strednej. Nič som sa nesnažila zanedbávať, všetko som sa učila s vedomím, že radšej teraz a v pohode ako potom v priebehu pár mesiacov a so stresmi. A toto odporúčam každému. Naozaj! Nikdy nie je neskoro začať učiť sa."
Miša: "Vzhľadom na to, že maturity sa ľudovo volajú aj skúškou dospelosti, snažila som sa k nim pristupovať zodpovedne a s maximálnou vážnosťou. Doma ma nemuseli dlho prehovárať, aby som sa učila. Ide o moju budúcnosť a nechcem robiť upratovačku. Myslím, že mám naviac, tak nemám iné východisko ako učiť sa."
Ďuro: "Veľa záleží od komisie, keď je dobrá, maturity zvládnete ľavou zadnou. No keď nie, treba sa asi pilne pripravovať. Koniec koncov, každý sa učí bez spoliehania sa na to, ktorého profesora dostane. A po ich skončení sa cítite tak dospelo... Je to super pocit!"
Lenka: "Na matury som sa učila v podstate len cez akademický týždeň. Sedela som v knihách síce deň-noc, ale myslím, že to úplne stačilo. Ale, priznávam, nebol to ľahký týždeň ani náhodou. Takou malou istotou bolo, že profesori stále prišli za nami, či vieme o čom budeme rozprávať. Bolo to také ukľudňújúce. Ale celkové moje zhodnotenie maturity je, že to bola fraška."
Autor: hud
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
