ktorá s ním bola, bude veľmi chýbať. Do pestrosti lapsusov, výtržností a průserov, ktoré Schustera zdobia, už chýbalo len jedno - prezradenie štátneho tajomstva. Ani to napokon nezmeškal, mysliteľ jeden.
Predstava, že hlava štátu vyklebetí na tlačovej konferencii predmet prísne utajovanej skutočnosti, je taká absurdná, že sa Schusterovi nemohla nestať. To by zaprel sám seba a svoje štvorročné dielo, ktoré zanechal. Dozvedeli sme sa teda, že na Slovensku existujú iba tri letuschopné stíhačky, aj to ruské šunky, MiG-29.
Celkom úprimne: Nič lepšieho sme si o vzdušnej obrane štátu nemysleli. Dokonca pri akejsi diskusii, ktorá vznikla po nejakom minuloročnom nešťastí vojenských pilotov, sa dalo aj z rôznych nepriamych údajov vydedukovať, že bojaschopných lietadiel bude päť alebo šesť. Vtedy ozbrojenéŹ sily stratili za necelé dva týždne tri lietadlá, keď sa zrútilo najprv čosi tu pri Košiciach a hneď vzápätí ešte nejaké dve stíhačky o dačo západnejšie. Takže situácia sa zhoršuje.
Je ale naprosto neuveriteľné, ako prezident s naivitou dieťaťa tára o veciach, kde každý dospelý človek musí cítiť, že by sa mal minimálne trikrát zamyslieť, než sa fatálne prekecne. Svoj výkon korunoval ešte včera milou obranou: "Bolo to skôr žartom ako vážne, išlo o všeobecne známu skutočnosť, o ktorej novinári vedeli". Rozumiete tomu - žartom prezradil všeobecne známu skutočnosť. Takú, ktorú neskôr generál Blizman kvalifikoval ako utajovanú. Pokiaľ ide o novinárov, majú azda svoje informácie, ale na rozdiel od prezidenta ich nepublikujú - hoci by si vylepšili honoráre. Vedia prečo - prezident nevie. Nenapadlo ho, že ak aj novinári dačo tušia, ešte to nemusia vypisovať po všetkých múroch.
Teraz musí nastúpiť Národný bezpečnostný úrad, ktorý by mal podľa zákona o utajovaných skutočnostiach začať akési konanie. Samozrejme, že kauzu kopnú pod stôl, veď je to len cirkus. Ale ako poznáme Slotu či napr. aj Čaploviča zo Smeru, tí ani spať nebudú, či nás teraz Maďari nenapadnú. Nie je to špás - oni majú letuschopné MiGy minimálne štyri. Ešteže v utorok v maďarskom parlamente jednomyseľne ratifikovali vstup SR do NATO.
Vážnejšie. Schusterov úlet pripomenul zaujímavú vec: kým v minulom volebnom období bola modernizácia leteckého parku armády permanentne horúcou politickou témou, nástupom druhej Dzurindovej vlády sa nad ňou zavrela voda. Agendu roky silne živilo najmä KDH a jeho vtedajší štátny tajomník Pivarči, ktorý presadzoval raz tender na podzvukové, inokedy nadzvukové soniky. Napokon za ministra Stanka, ako sa prijímali strategické bezpečnostné dokumenty a prepočítavali zdroje, rozhodnutie nepadlo - okrem toho, že o podobe vzdušných síl rozhodne budúca vláda. Po tej minulej zostal iba parlamentom schválený materiál Model ozbrojených síl 2010, ktorý hovorí o potrebe nákupu 18 nových lietadiel, bez špecifikácie na podzvukové či nadzvukové. Samozrejme, nie hneď, ale v dlhšom výhľade asi štyroch rokov.
Nie je náhodou, že nová vláda k tejto téme za sedem mesiacov ani nečuchla. Hoci máme letectvo v dezolátnom stave, čo zásluhou Schustera môžeme konečne na plné hrdlá vykričať, ide o nesmierne zložité politicko-strategicko-ekonomické rozhodnutie. Tri bojaschopné stíhačky sú absolútny nonsens, my si však musíme v prvom rade opäť ujasniť, či vzhľadom na zmenené geopolitické reálie a nezmenenú finančnú náročnosť Slovensko túto modernizáciu vôbec potrebuje. Presne tak - bezpečnostné reálie sú dnes iné, než boli ešte pri schvaľovaní materiálov pred rokom. Napríklad - zásadne sa zmenil typ bezpečnostných výziev. Proti organizovanému zločinu a teroristom so stíhačkami veľa nenarobíme. Ďalej - USA chcú presťahovať časť svojich základní z Nemecka východnejšie a hoci sa hovorí najmä o Poľsku, Rumunsku a Bulharsku, nič ešte nie je definitívne. Keby sa na Slovensku usadila jedna americká letka alebo čo len štvrtina, evidentne nemusíme nič nakupovať. Ide o astronomické zdroje v rádoch desiatok miliárd slovenských korún. Ak vezmeme makroekonomickú situáciu komplexne, napríklad Miklošov úporný zápal znížiť verejný deficit na tri percentá HDP do r. 2006, či mnohosť reforiem, ktoré sú vo výsledku úsporné, ale spočiatku aj nákladné, tak je zrejmé, že na obnovu vzdušných síl si asi musíme zájsť chuť.
Schusterov trápny lapsus núti k zamysleniu. Bezpečnostné dokumenty staré dva roky stoja na vode, zároveň ale platí, že vo vzduchu máme dieru väčšiu ako Mikloš v rozpočte. Prezident Schuster ju - sebe vlastným nezabudnuteľným spôsobom - pomenoval a vyčíslil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
