obilie. Patrí k vlhkým mesiacom, lebo má takmer 15 percent ročných zrážok. Jún má vraj 14 horúcich dní, 5 búrkových a 13 daždivých, pričom zo sto júnov býva 59 mokrých. Dnes zrejme tieto údaje už dávno neplatia.
Či storočný prorok má aspoň v niečom pravdu, budeme môcť zisťovať už od nedeľe 8. júna, v deň, keď svoje meniny slávi Medard. Či Medardova kvapka naozaj štyridsať dní kvapká, pocítime všetci na vlastnej koži, určite by však boli tomu radi poľnohospodári a záhradkári. Ďalším medzníkom je 22. jún, kedy vstupuje Slnko do znamenia Raka. Ak je tento deň veľmi horúci a sparný a po ňom i ďalšie, "zrno pšenice a raži bude hluché a ľahké", dočítate sa v starých kalendároch.
Na jún sa iste tešia i majitelia krstných mien Ladislav (27.6.) a Peter a Pavol (29.6.), ale hlavne Ján (24.6.), lebo deň predtým "celú noc sa brieždi" a na Jána "jánske ohne sa rozhoria". Inak jún v starých kalenrdároch zobrazovali ako roľníka, ktorý jednou rukou seno hrabe a druhou burinu pleje. Starí doktori radili jesť počas celého mesiaca veľmi striedmo, najmä ľahké zeleninové pokrmy, veľa masla, syrov a mlieka, hodne čerešní, višní a iného ovocia a zeleniny. Nedoporúčali piť veľmi studené nápoje, jesť údené mäso a slané jedlá a najmä užívať zbytočne veľa liekov.
Už tradične prelistujme aj historický kalendár a pozrime sa aké prekavenia našim pra-prapredkom priniesol tento letný mesiac. O veľkej horúčave a sparne hovorí zápis z 3. júna 1113. Ľudia vraj v robote omdlievali, z horúčavy vznikli mnohé choroby, navyše suchoty zapríčinili nespočetné lesné požiare. Naopak, búrky a letné prívaly prekvapili krajinu 3. júna 1366. V Prahe začali horieť strechy domov, ktoré zasiahli blesky. Daždivo bolo v júni roku 1481, keď už počas jarných mesiacov veľa pršalo. Nakoniec 8.júna sa rieky vyliali a celú krajinu postihli povodne. Kronikár Fabrícius 11. júna 1507 zapísal, že obilie po predchádzajúcom úrodnom roku bolo lacnejšie ako vrecia, do ktorých sa zrno plnilo. Perličkou je zápis z 15. júna 1754, keď do prvého hromozvodu moravského farára a vynálezcu Prokopa Diviša udrel prvý blesk. V roku 1186 bola mimoriaddne teplá zima a jar. Koncom januára už kvitli stromy, rýchle dozrievalo hrozno aj obilie. Koncom mája sa na poliach žalo. Dlhotrvajúce teplo nakoniec neúprinieslo nič dobre, vypukla epidémia moru, ktorá sa preniesla aj do nasledujúceho roku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
