Prirodzenou túžbou každého rodiča je, aby jeho dieťa dosahovalo v škole dobré výsledky. Žiaľ, nie každému sa táto túžba splní.
Učenie je činnosť, ktorá si vyžaduje často veľké úsilie a zdolávanie mnohých vonkajších i vnútorných prekážok. Príčin, prečo sa dieťa slabšie učí alebo neučí tak dobre ako doteraz, môže byť viac a rozličnej závažnosti.
Častou príčinou slabého prospechu dieťaťa v škole je nedostatočná rodinná výchova, ktorá sa na školskom neúspechu zúčastňuje hlavne nižšou výchovnou stimuláciou a kultúrnou úrovňou. Často ide o rodiny s neúplnou a nepevnou štruktúrou, rozhárané alebo rozvrátené, s nevhodnou citovou atmosférou. Ak medzi rodičmi vznikajú nepokojne, roztržky a hádky, odrazí sa to aj na školskej výkonnosti dieťaťa, zvlášť ak sa tieto výstupy odohrávajú pred ním. Deti sedia v škole neprítomné, myslia na slová, ktoré počuli doma, obávajú sa ďalších výstupov. Nevedia koho sa majú zastávať, čo v nich vyvoláva stavy napätia a neistoty.
Niektorí rodičia sa o učenie dieťaťa nestarajú, alebo ho priamo v rečiach podceňujú, takže k takému postoju privedú aj svoje dieťa. Iní znechutia dieťaťu učenie svojou prísnosťou alebo ctižiadosťou bez toho, aby sa usilovali poznať skutočné schopnosti a možnosti dieťaťa v učení. Dôsledkom je potom v obidvoch prípadoch, že sa dieťaťu nechce učiť, nechce chodievať do školy, v učení nenachádza uspokojenie a prospech si zhoršuje.
Efektívnosť učenia závisí predovšetkým od motivácie, od toho, či motívy (pohnútky), ktoré sa budú pri učení uplatňovať sú kladné (spokojnosť, radosť, pochvala, odmena) alebo záporné (strach, trest). Vhodným prostriedkom na podnecovanie úsilia dieťaťa a pri dvíhaní jeho sebavedomia a viery vo vlastné sily je pochvala a povzbudenie. Pochvalou však netreba plytvať, chváliť treba len za primerané skutky. Zásadne by sa nemalo chváliť a odmieňať za bežné plnenie povinností, lebo dieťa si zvykne plniť ich len vtedy, keď niečo dostane.
Niekoľko slov o treste. V treste netreba vidieť prostriedok odplaty, ale nápravy. Spomíname to preto, lebo tresty sa obyčajne používajú v rozčúlení alebo hneve, takže celá vec vypáli skôr ako vyliatie zlosti na dieťati. Trest potom býva vzhľadom na priestupok neprimeraný, dieťa sa cíti ukrivdené a účinok je opačný, než má byť. Trest plní svoju úlohu len vtedy, ak si dieťa uvedomuje, že si ho zaslúžilo, lebo konalo nesprávne. Dieťa sa nemá trestať tým, že dostane nejakú prácu. Trestať učivom je tiež nesprávne, pretože vypestuje odpor, záporný postoj u dieťaťa. Telesné tresty sú tiež neopodstatnené. Trest dieťa nesmie ponižovať ani zosmiešňovať. Pokarhanie, keď je spravodlivé, má svoj kladný výchovný vplyv. Zbavuje dieťa napätia z pocitu viny. Pokarhanie by nemalo byť zahanbením pred inými. Niekedy sa osvedčí, keď dieťa dá slovo pred celou rodinou, ako a v čom sa zlepší.
Niekedy aj rôzne telesné chyby, ako nedoslýchavosť, krátkozrakosť a pod. ovplyvňujú vnímanie a pozornosť a tým aj výsledky v učení. Aj zvýšená únava po prekonaných chorobách, úrazoch, vyčerpanosť môže byť príčinou neúspechu.
Uviedli sme niektoré príčiny ťažkostí s učením u detí. Ako sme uviedli, veľa závisí od postojov rodičov. Dôležité je, aby rodič prejavoval dôveru v schopnosti dieťaťa. Pochválil ho a neúspech považoval za prechodné štádium. Ak si zvolí autoritatívny prístup, ktorý požaduje iba výkony, a to i za cenu toho, že zlomí sebavedomie dieťaťa, vytvorí sa medzi dieťaťom a rodičom priepasť. Tá sa neskôr dá len ťažko preklenúť.
Kto nedostal, nemá čo dávať, hovorí zdravý rozum. Niektorí rodičia čakajú od svojich detí citové prejavy, hoci ich vychovávali v citovo chladnom ovzduší. Na toto by nemali zabudnúť, keď budú v rukách držať koncoročné vysvedčenie svojho dieťaťa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
