Pri nakrúcaní ´Pianistu´ som získal skúsenosti, ktoré ma poučili o smútku a neľudskosti v časoch vojny. Či už veríte v Boha alebo Alaha, mali by sme sa modliť za mierové a rýchle riešenie. Mám tam v Kuvajte kamaráta Tommyho Zarabinského z našej newyorskej štvrte Queens," povedal pri preberaní Oscara. Dvadsaťdeväťročný Adrien Brody sa rozhodnutím 5800 členov Americkej filmovej akadémie stal za stvárnenie Władysława Szpilmana v "Pianistovi" najmladším držiteľom tejto prestížnej ceny za hlavnú rolu.
Z oficiálneho životopisu možno vyčítať, že hral v dielach režisérov ako Steven Soderbergh, Francis Ford Coppola, Ken Loach, Barry Levinson, či Spike Lee. Napriek predpokladom, sa nikdy nestal hviezdou prvej veľkosti. Jeho pozoruhodný výkon v "Tenkej červenej čiare" kvôli časovému obmedzeniu musel režisér Terence Malik zostrihať na zopár výjavov a jednu vetu. Syn poľského Žida a maďarskej imigrantky vyrastal v newyorskom Queense. Matka - známa fotoreportérka Sylvia Plachy - mu zhotovila profesionálne portfolio a vyslala ho do hereckých agentúr. Ako 12-ročného ho vybrali do role v sitcome "Annie McGuire". Amerika sa zaľúbila do pekného teenagera. Adrien sa neuspokojil s chvíľkovou popularitou. Absolvoval prestížnu Academy of Performing Arts v New Yorku. Hral vedľajšie role a čakal na príležitosť. Naskytla sa, keď si ho Roman Polański vybral z 1400 uchádzačov do role Władysława Szpilmana v britsko-francúzsko-nemecko-poľskej produkcii o prežívaní v čase okupácie, keď všetci blízki zahynuli v plynových komorách.
K nášmu zoznámeniu s týmto samotárom, u ktorého necítiť nacvičenú uvoľnenosť príznačnú pre hollywodskych hercov, došlo v Budapešti po slávnostnej projekcii "Pianistu", zisk z ktorého putoval na základný kameň tamojšieho Múzea a dokumentačného centra holocaustu.
Netúžite už prestať byť Szpielmanom a vrátiť sa k normálnemu životu? Domov?
- Nemám domov ani normálny život. Keď som tú rolu dostal, predal som byt, auto, všetko.
Domov je tam, kde sú naši blízki. V Amerike predsa na vás čakala snúbenka!
- O tú som tiež prišiel.
Ako to?
- Cítil som, že iba tak, spáliac za sebou mosty, dokážem splniť tú úlohu. Najmä keďže som nechcel jednoducho "zahrať" Szpielmana. Musel som sa presvedčiť na vlastnej koži, aký je to pocit nemať nič a nikoho.
Rozišli ste sa s dievčaťom, aby ste pocítili bôľ? To je masochizmus.
- Nie, samozrejme, náš rozchod nebol plánovaný. Nie som masochista. Vzťah jednoducho nevydržal vzdialenosť. Postupne sme sa vzájomne odcudzovali.
Jednako hovoríte o "pálení mostov". Musí herec naozaj sám čosi prežiť, aby to dobre stvárnil?
- Herci mávajú rozličné prístupy. Ja sa nazdávam, že aj v najlepšej hereckej škole by som sa nedozvedel, čo cíti človek skapínajúci od hladu. Preto som pred zábermi naozaj hladoval. Veľa hodín som študoval históriu svojej rodiny. Starý otec odišiel pred vojnou do Ameriky, ostatní príbuzní, ktorí ostali, neprežili. Hľadal som v sebe pocity, ktoré mi umožnia sa skutočne rozplakať na Umschlagplatzi čiže prekladisku, skade deportovali Židov do koncentračných táborov. A nie preto, že je v scenári napísané: "Szpielman plače".
Veľa ste obetovali. Nemáte domov, milú, súkromný život. A keď nabudúce dva roky nedostanete nijakú rolu?
- Budem cestovať, bývať po hoteloch a skladať hudbu. Pracujem bez prestávky od štrnástich rokov. Zaslúžim si už prázdniny.
Čím sa líši Adrien Brody spred "Pianistu" od toho dnešného?
- Telesne pôsobím rovnako, ale ten film naozaj zmenil môj život. Mal som predovšetkým fúru času na osamotené premýšľanie. Už viem, čo je pre mňa dôležité a čo nepodstatné. Napríklad dom, auto, stabilita - pre väčšinu ľudí sú to dôležité veci. Nie pre mňa.
A láska? Tiež nepodstatná?
- Naopak. Bola pre mňa veľmi významná. Ale nevyšlo to.
Viete prečo?
- Nedokázali sme si vybaviť všetky problémy po telefóne. Uvedomujem si, že vzťah s hercom, ktorý na dlhé mesiace odchádza do inej krajiny, si vyžaduje obete a kompromisy. Neboli sme na to pripravení. Teraz si ženy volia čoraz častejšie vlastnú profesijnú dráhu a nechcú ju posvätiť ani milovanému mužovi. Chápem to. Jednako niekedy dochádza práve k situáciám, kde sa nedá zladiť práca a láska.
Necítili ste sa pri nakrúcaní osamelý?
- Asi by to nemalo vyznieť až tak dramaticky, ale áno. Je to pravda. Filmovať sme začali v januári. Druhí herci boli nejaký čas na placi, potom sa vracali domov. Ja som bol stále sám. Ani to nebola až tak samota, ako skôr izolácia. Zodpovedala psychickému stavu mnou stelesňovenej postavy.
Čo ste robili po práci?
- Usiloval som sa vrátiť do formy. Trénoval som, cvičil, lebo po prvých výjavoch, nakrúcaných v Berlíne - mimochodom vo filme sú na konci - som musel veľmi schudnúť a preto som stratil svaly. Pri mojej výške 188 centimetrov som za šesť týdňov schudol zo 78 kilo na 58. Ďalšou vášňou je muzika. Využíval som každú príležitosť, aby som hral na klavíri. Vo filme neuvidíte dubléra, všetko som odohral sám. A v prívese som komponoval skladby. Azda ich raz zahrám.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
