- s košickým silákom Jurajom Barbaričom v stredu o deviatej ráno

"Keď som pred rokom prehlásil, že maratón sa uteká a ja po tejto trase odtiahnem auto, dnes sa to stáva realitou. V prvú septembrovú nedeľu chcem zdolať 42 kilometrov medzi Košicou a Seňou a späť. Posilovanie s činkami teraz muselo ísť nabok, pretože dve veci sa nedajú robiť naraz a maratón je o niečom inom, ako boli doterajšie výkony. Každé ráno, niekedy už o tretej nad ránom sa vyberám na tréning, pretože na slnku by som už trénovať nemohol. Mám taký systém, že jeden deň urobím rýchlou chôdzou desať kilometrov s autom, ktoré ťahám, druhý deň dvadsať kilometrov. Chodievam do Šebastoviec a potom smer Seňa, kde ma ľudia každý deň vídavajú. Našiel som si optimálnu hodinu na to, čo potrebujem na dobrý tréning. Urobím desať kilometrov za dve hodiny, je to obrovský výdaj energie, trénujem nalačno. Aj dnes to tak bolo. Môj obed je potom obrovský, stravujem sa v Penzióne u Leva, kde aj pracujem, a zjem toľko, že by to zasýtilo šesť ľudí. Nie som výberavý, mám rád aj halušky, špagety, či kelový prívarok. K tomu denne zjem veľa ovocia a zeleniny, vitamíny a veľa tekutín. Teraz vážim necelých 125 kilogramov. Po rannom tréningu idem domov, trošku sa natiahnem, relaxujem, naberám sily. Potom ma čaká práca v penzióne, od dvanástej do tretej. Majiteľ mi vychádza v ústrety, aby som mohol popri práci aj trénovať. Popoludní mám potom pauzu, regenerujem sily. A večer od siedmej do jedenástej opäť pracujem. A skoro ráno idem opäť do Šebastoviec so svojou Octaviou, ktorú potom ťahám desať alebo dvadsať kilometrov. Manželka a deti sú v pohode, vedia, že ja iný nebudem a keď si niečo zaumienim, musím to dokázať. Veľmi ma tešia aj ľudia, ktorí mi pri tréningu fandia, trúbia na mňa alebo sa pristavia a zaželajú mi úspech, povedia, že to robím dobre."

Autor: ren

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.