spoločenstvom ponúkanú možnosť vyplácania priamych agrárnych platieb prostredníctvom zjednodušeného systému jednotnej platby na plochu a nerealizovalo náročnejšie vyplácanie na báze Integrovaného administratívneho a kontrolného systému (IACS). Výhodou je podľa MP menej prísna kontrola účelnosti využitia eurodotácií, čím sa zmenšuje pravdepodobnosť ich straty a farmári sa pri tomto jednoduchšom systéme budú môcť aj slobodnejšie rozhodnúť, čo budú pestovať, pretože dotácie už nebudú dostávať na produkciu konkrétnych komodít ako pri IACS. Navyše, odpadá aj povinnosť vyčleniť každý rok zo svojich polí jednu desatinu, na ktorej nie je možné pestovať dotované plodiny, ale len rôzne rastliny pre technické a energetické využitie.

MP už síce vyhlásilo, že s dobudovaním IACS, ktorý sa skladá z registrov fariem, poľnohospodárskych parciel či zvierat a v EÚ je nástrojom prísnej kontroly vynakladania agrodotácií, nebude mať do začiatku mája budúceho roku problémy, ale upozorňuje, že pri zjednodušenej schéme výplaty na plochu je menšia pravdepodobnosť, že by slovenskí poľnohospodári mohli prísť o časť podpôr z EÚ.

Zjednodušený model má totiž slabšie kontrolné mechanizmy, keď priamo v teréne stačí skontrolovať iba časť žiadosti o dotáciu prislúchajúcu na 5 % výmery pôdy a 10 % chovu zvierat. Navyše, jednoduchší model výplaty hodnotí aj WTO či OECD ako viac trhovo orientovaný. Výplaty prostredníctvom IACS sú naviazané na produkciu konkrétnych agrokomodít a pri zjednodušenom modeli na plochu sa farmár môže sám rozhodnúť, čo bude pestovať. "Farmy v SR sa tak budú môcť orientovať na výrobu, ktorú považujú za najefektívnejšiu, a ktorá zodpovedá aktuálnym požiadavkám spotrebiteľov a trhu," informuje MP.

So zabudovaním hlavného princípu jednoduchšieho modelu - výplata na plochu navyše zatiaľ ráta aj pripravovaná reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ktorá by mala začať platiť po roku 2006.

Tak pri výplate cez IACS, ako aj pri výplate na plochu zostáva objemová ponuka priamych platieb pre kandidátske krajiny zo strany EÚ rovnaká. V prvom roku začlenenia to má byť len 25 % úrovne pôvodných členov, čo ale môžu nové krajiny z vlastných rozpočtov a z iných podpôr EÚ pre regionálny rozvoj doplniť až na 55 %. Zatiaľ však Ministerstvo financií SR ráta s doplnením iba na 40-% hranicu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.