najväčšiu z desiatich pristupujúcich krajín, v ktorej žije asi polovica nových občanov únie. Bez Poľska by bolo skrátka celé rozširovanie znehodnotené, neúspech tohto referenda by de facto politicky zmaril celý projekt.
Päťdesiatdeväťpercent účasti preto nesmierne potešilo najmä politikov a úradníkov - v Bruseli i vo Varšave. Boli v napätí do poslednej chvíle a nervák prerástol do drámy po sobote, cez ktorú prišlo k urnám iba 17 a pol percenta voličov. Očakávania na nedeľu boli vyššie a vyšli. Pokiaľ nehovorí poľská opozícia o podvode (ako v prípade Slovenska), tak niet dôvodu krútiť nosom; hoci 42% v nedeľu vyzerá naozaj na taký zúrivý finiš, že jeden by tých Poliakov poslal hneď na dopingovú kontrolu. Ešteže euroreferendum nie je olympiáda.
Podobne ako u nás, ani v Poľsku by neprekonanie 50 percent neznamenalo veľkú katastrofu, hoci majú v ústave rovnakú podmienku platnosti. Rozhodol by parlament, kde majú "europoidi" výraznú prevahu (ale zďaleka nie na nulu, ako v SR). Pre tento scenár dokonca ešte nedávno novelizovali zákon, vrátane technických ustanovení okolo referenda. Zaujímavé je, že zaviedli napríklad možnosť hlásenia medziúčasti po prvom dni; na Slovensku sme si takúto úpravu odpustili, aj tak sa medziskóre trúbilo cez všetky E-médiá.
Poľská účasť výrazne predčila slovenskú a veľa sa asi bude spievať na motívy - vidíte, čo urobí kvalitná kampaň. Aj keď je pravda, že bola nepomerne masívnejšia ako u nás, vec je podstatne zložitejšia. Predovšetkým tam bola silnejšia motivácia, keďže Poľsko je jedinou postkomunistickou krajinou, v ktorej odporcovia vstupu mohli aspoň snívať, že azda porazia priaznivcov. V poľnohospodárskych oblastiach, kde sa veľmi nečítajú prieskumy verejnej mienky, mohli tomu dokonca aj veriť. Vstup do EÚ bol skrátka v Poľsku predmetom sporu, ktorého proporcie skóre 77,5 : 22,5 ani reálne nevyjadruje. "Mač" napokon významne ovplyvnili autority, ktoré sa do kampane zapojili. Na prvom mieste pápež Ján Pavol II., ktorý nemá v "mienkotvornosti" v Poľsku konkurenciu. Jeho slovo sa dá vnímať až ako rozhodujúce preto, lebo umlčalo v poslednej chvíli významnú časť vysokého a stredného katolíckeho kléra, ktoré sa netají veľkou rezervovanosťou k Európe. Veľkým gestom (na spôsob našich cirkusov okolo zmierenia Mečiara s koalíciou) bolo, keď k urnám spoločne vyzvali občanov niekdajší komunistický diktátor Wojciech Jaruzelski a jeho väzeň, prvý slobodne zvolený prezident Lech Walesa. Napokon, do EÚ verboval Poliakov pred týždňom priamo v Krakove aj - americký prezident Bush. Slovákom sa veru také hviezdy neprihovárali - skoro najväčšou bol komisár Verheugen. Ani relatívne silná armáda poľských euroskeptikov nemala šancu takému tlaku odolať.
Poľsko je veru iná váhová kategória. Už dnes ide o európsku mocnosť a to je uhol pohľadu, z ktorého musíme skúmať všetky deje u severných susedov, nielen euroreferendum. Nedávno dostal Schuster priamu otázku, že či nechýba kandidátskym štátom nejaký líder, keďže napríklad členské krajiny taký tandem (ktorý sa k svojej "vedúcej úlohe" sám hlási) majú - Francúzsko a Nemecko. Slovenský prezident, na malé prekvapenie, ani na sekundu nezaváhal: "Ja som presvedčený, že prezident Kwasniewski túto rolu už zohráva". Tentoraz sa Schuster výnimočne nemýlil - úloha Poľska vo svetovej politike sa doslova pred očami zhodnocuje. Hoci je vo Varšave pri moci čisto "postkomunistická liga" (Kwasniewski a menšinová vláda SLD), Poľsko robí najkonzistentnejšiu zahraničnú politiku. Správne odhadli reálne pomery síl vo svete, v irackej kauze podporili na sto percent USA (teda nie na 70-80 ako Dzurinda, či ešte menej Maďari a Česi). Strategické spojenectvo, ktoré im ponúkol Bush, postavilo zrazu Poľsko do pozície prirodzeného doplnku osi Londýn-Madrid, vyvažujúceho v rámci EÚ záprah Berlín-Paríž. To je výzva pre slovenskú zahraničnú politiku, ktorá by mala pružne reagovať na nové postavenie Varšavy. Napríklad sa žiada zvažovať, či je rozumné v rámci sporov okolo európskej ústavy mechanicky vstupovať do koalície malých štátov, keď Varšava - prirodzene a logicky - zostáva mimo tohto zoskupenia.
Cyklus pokračuje cez víkend v Česku, tam však už o veľa naozaj nejde. Päťdesiatpercentné kvórum nemajú, väčšinu eurooptimistov naopak áno, takže sa niet kam plašiť. Poľsko je pre Brusel takou vzpruhou, že aj keby Česi spadli niekde na 40 percent účasti, zdanie demokratickej legitimity rozširovacieho procesu už pražský výsledok nenalomí. Poliaci boli veru až takí prioritní a podstatní, že ich domáci výsledok zariadil, že český výsledok bude zaujímavý už naozaj iba pre Čechov. A štatistikov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
