Existuje udalosť, jav alebo vec, ktorú si dodnes nedokážete vysvetliť?

"Ja neviem, lebo čím som staršia, snažím sa byť tolerantnejšia. Tým pádom si dokážem vysvetliť, či pochopiť všetky akcie a reakcie ľudí okolo mňa. A čo sa týka tých vecí medzi nebom a zemou, tie som síce ešte nezažila, ale nebránim sa im. Rada by som sa s nimi niekedy stretla."

Kto a kedy za vás ťahal horúce gaštany z ohňa?

"Myslím, že rodičia, najmä počas môjho detstva, a to veľa, veľa krát. A v súčasnosti? Ja som dosť zodpovedný typ, a tak keď si niečo pokazím, sama si to aj vyžeriem (smiech)."

Ak by ste sa mohli prevteliť, kým, alebo čím by ste chceli byť v budúcom živote?

"Milujem roprávky Hansa Christiana Andersena. Chcela by som byť jeho malá morská panna. Ja viem, že nedopadla najlepšie, ale ja v živote akosi k týmto smutným veciam inklinujem. A morské panny sa mi veľmi páčia."

Čo vám zabudli dať sudičky do vienka?

"Neviem, čo mi zabudli, ale určite viem, čo mi dali a nie je to príliš pozitívne. Lenivosť. A zabudli na trošku väčšiu poriadkumilovnosť. Občas neviem, kde čo mám, a to mi trochu prekáža. A tiež by mi nezaškodila väčšia dochvíľnosť."

Kedy ste mali zo seba najlepší pocit?

"To je teda veľmi ťažké, lebo obvykle so seba až taký dobrý pocit nemávam. Ale vo všeobecnosti mám dobrý pocit najmä, keď som na prechádzke so svojím koníkom Diorom. Je to už starší pán, teraz oslávil osemnásť rokov, ale je úplne úžasný, má za sebou krásnu športovú kariéru. Ja som mu teraz už len zariadila pekný dôchodok."

Čo vás otravuje?

"Haha, to nemôžem povedať, to by nebolo dobré (smiech). Ale dokážu ma z rovnováhy vyviesť neočakávané a negatívne počiny ľudí. Nebudem konkretizovať."

Kedy ste zažili najväčšie prekvapenie?

"Na to si neviem teraz narýchlo spomenúť. Ale všeobecne nemám veľmi rada prekvapenia, trochu sa ich obávam, keďže nie som najväčší optimista. No možno také príjemné prekvapenie mi minule zorganizoval kamarát, ktorý ma pozval na moje narodeniny spoločne s kolegyňou Kvetkou Horváthovou na krásny víkend do Budpešti. To bolo pekné."

Na čo by ste sa nikdy nedali nahovoriť?

"Asi na to, aby som ublížila nejakému zvieraťu, alebo aj človeku. Aj keď mám pocit, že my ľudia si chtiac, či nechtiac, ubližujeme dosť často."

Zažili ste situáciu, keď vám zostal rozum stáť?

"Práve keď počúvam o prípadoch, keď človek vedome ublížil bezbranným."

Čo vám vždy urobí obrovskú radosť?

"Zas nebudem originálna, ale ja mám najväčšiu radosť v spoločnosti svojich zvierat. Som s nimi úplne najradšej. Alebo sa potom teším, keď stretnem človeka, ktorý mi je blízky, či už názormi, alebo inak. Vtedy som nadšená."

Máte na niečo obe ruky ľavé?

"Nikdy som nebola veľmi šikovné dieťa, čo sa týka telesnej výchovy, hoci som aj lyžovala, aj tenis hrávala. Športu som prišla na chuť až neskôr. Dovtedy som na telesnú mala nielen ruky, ale i nohy ľavé. Nedokázala som sa naučiť šplhať a podarilo sa mi to až len s vyzutými teniskami."

Kedy ste mali chuť prepadnúť sa pod zem?

"Určite som sa už za seba párkrát hanbila. No nespomínam si, kedy to bolo, ale bolo to určite."

Kedy ste prestali byť dieťaťom?

"Asi vtedy, keď som prestala intenzívne pociťovať radosť na Vianoce. Od istého času pre mňa tento sviatok prestal mať až také obrovské čaro, ako kým som bola malá. Vtedy sa to asi zlomilo. Ale všetci mi tvrdia, že keď budem mať vlastné deti, tak to znova príde."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.