Deti pekný slnečný deň využili na hry pri domoch alebo pálili smeti. Dospelí sa vyhrievali na slniečku a bývalý starosta Jozef Šana nás vyhodil.

Je jedenásť hodín dopoludnia, bežný pracovný deň a v tieni je okolo 30 stupňov Celzia. Ideálny čas na návštevu najznámejšieho slovenského sídliska - košického Lunika IX. Túto košickú MČ netreba zvlášť nikomu predstavovať, pretože skoro každý Slovák vie, že je to vari jediné rómske sídlisko na Slovensku. Každý ho síce pozná, ale len málokto si ho obzrel na vlastné oči a pobudol na ňom dlhšie. Zmapovať bežné problémy týchto obyvateľov nie je vôbec jednoduché. Presvedčil sa o tom i náš redakčný tím. Kým Rómovia v osadách sú zvyčajne voči novinárom ústretoví, na Luniku IX to neplatí.

"Na médiá sú už alergickí. A vôbec sa im nečudujem. Stále sem len chodili rôzne delegácie, či už vládne alebo z EÚ. Nasľubovali im hory - doly a Rómovia im uverili. Lenže nikdy sa nič nezmenilo," upozornili nás na miestnom úrade. Aj preto sme požiadali o sprievod jedného z miestnych obyvateľov.

"Ta co sce šaľeni, isc medzi Ciganov?" odbil nás počerný občan Lunika IX. Už z jeho reakcie nám bolo jasné, že na tomto sídlisku sa ľudia kastujú. Niektorí sú hrdí na to, že sú Rómovia a snažia sa svoje príbytky si aspoň trochu zútulniť. A práve títo nemajú radi druhú, podľa ich slov horšiu skupinu. Tí sú podľa nich len obyčajní Cigáni (tento termín použili občania Lunika IX - pozn. red.).

Tí, vraj neporiadnejší, bývajú najmä na Hrebendovej ulici. Naopak "výkladnou skriňou" sídliska je Krčméryho ulica. Nedbali sme na upozornenia pracovníkov MÚ ani miestneho obyvateľa a do útrob sídliska sme sa vydali bez väčších obáv.

Napriek dopoludňajším hodinám a pracovnému dňu to na sídlisku žilo. Skoro z každého druhého okna sa rinula hlasná hudba. Keďže Rómovia si potrpia na svoju kultúru, väčšina piesní bola rómskych. "Však naša hudba je krásna a aj svetoví speváci sa ňou inšpirujú. Ale máme radi aj modernú, napríklad Britney Spears," poučil nás asi 15-ročný mladík Marian Horváth. On aj jeho priatelia, s ohľadom na vek, by pravdepodobne mali tráviť čas v školských laviciach, ale podľa ich vysvetlenia, im už vraj škola skončila.

Podobne nám odvetili i ďalšie deti, ktorých bolo na uliciach v tento krásny slnečný deň neúrekom. Mnohé z nich, navzdory dusnu a sparnu, sa však rozhodli, že si dopoludňajšie hodiny spríjemnia ohníkom v blízkom lesíku nad Hrebendovou ulicou. "My tu upratujeme a pálime staré haraburdy. A škola, tá už predsa dávno skončila," mávli nad našimi otázkami rukou.

Ani 13-ročná Lucia Husárová si so školskou dochádzkou ťažkú hlavu nerobí: "Ja už som zo školy vypísaná. Pomáham otcovi, lebo mama mi umrela a musím sa starať o súrodencov. A otec nie je doma, robí v Čechách."

Mlaď na Luniku IX si zatiaľ myšlienky o svojej budúcnosti nepripúšťa a život berie ´zo dňa na deň´. "Však dajako bude. Pôjdeme do Európy. Veď už nás nevrátia, keď budeme v tej únii."

Rómovia sú družný národ, a preto niet divu, že okrem množstva detvákov sme na uliciach sídliska postretávali húfy dospelých. Len tak postávali, pofajčievali a diskutovali. Niektorí však aj pracovali. Ako Martin Fráter, ktorého sme objavili za Hrebendovou ulicou, ako dôkladne drhol koberce.

"Som teraz na materskej. Manželka robotu má a ja sa starám o deti. Samozrejme, že aj upratujem. Je pekné počasie, tak mi aspoň koberce skoro vyschnú."

Jeho prácu z balkóna sledovali susedia, ktorí nás pozvali na návštevu ich bytu. Po schodoch sme kráčali opatrne, pretože polorozpadávajúce sa schodište, špinavé a obrýzgané steny ako aj rozbité okná, neveštili nič dobrého. Aké však bolo naše prekvapenie, keď sa otvorili dvere bytu, kde žijú rodiny Šaňovcov a Baloghovcov. Aj keď sa na našu návštevu nepripravovali, v trojizbovom byte bol až úzkostlivý poriadok. Izby zariadené podľa rómskeho vkusu, ale všade mimoriadne čisto. V kuchyni na sporáku stál veľký hrniec a bytom sa niesla lákavá vôňa.

Na našu otázku, čo varia, nám odvetila domáca pani Milena Šaňová: "Polievku, ale zvyčajne jeme to, na čo máme. Čiže posúchy, polievky, ale aj mäso, keď je po sociálkach. Teraz v lete je to lepšie, lebo jeme veľa zeleniny, ale aj horšie, lebo je dlhý deň a chodíme neskoro spať. Takže jeme aj v noci. V zime rýchlo zaspíme, takže sa o žalúdky až tak nestaráme."

Pozastavili sme sa nad jej priezviskom, lebo ako je mnohým známe, novým starostom Lunika IX je práve Ladislav Šaňa. "Sme s ním rodina, aj so starým starostom, ale ani jeden nie je dobrý. Starosta robí dobre len tomu, komu chce a mladým ľuďom vôbec nepomáha. Už deväť rokov máme žiadosť o byt a nič sa nedeje. Ja mám štyri deti a okrem mňa a môjho druha tu žijú aj naši ďalší rodinní príslušníci. Spolu je nás v trojizbovom byte asi 15, možno aj viac ľudí."

K rozhorčeným slovám svojej družky sa pridal aj Imrich Balogh, ktorý je ako väčšina občanov na Luniku IX, nezamestnaný. "Robil som vo VSŽ. Stadiaľ ma vyhodili a už sa mi nedarí robotu nájsť. Čiernych do roboty nechcú. Predtým som chodil za prácou do Čiech, možno sa mi podarí tam ísť robiť znova."

Z tohto bytu sme sa opäť vybrali do ulíc a keďže obyvatelia už zaregistrovali, že sa pýtame na ich život, sami sa nám prihovárali. "Napíšte, že my sa máme dobre a nemenili by sme. Nám tu všetko vyhovuje," kričala na nás skupinka mladých mužov so zlatými reťazami na krkoch, pri zánovnom favorite.

"Ich nepočúvajte, to sú úžerníci," potichu nám šepla staršia žena. Ale ako úžera vyzerá v praxi sme sa od nej nedozvedeli. "Nič vám nepoviem, pretože by ma zabili," dodala.

Svoju dennú púť po sídlisku musí absolvovať aj poštová doručovateľka, ktorá však nechcela uviesť svoje meno. "Načo, aj tak ma tu všetci poznajú." Ako dodala, na svoj rajón si už zvykla, veď ho má niekoľko rokov. "Nie, nebojím sa tu chodiť. Ľudia ma už vyčkávajú pred domami a stále sa niečo vypytujú."

Skutočne. Pri nás sa pristavila len na minútku na kus reči a už ju obkolesilo niekoľko žien. "Povedzte mi, prečo mi ešte neprišiel šek?" pýtala sa jedna zo žien. Poštárka jej trpezlivo vysvetlila, že šek jej určite príde, ale ona to urýchliť nemôže. "Ale ja čakám šek len na 500 korún, tak to by už mohol prísť." Ani poštárkina odpoveď, že šeky sa neposielajú podľa výšky sumy, môže to byť aj 20 korún, ju neuspokojila. "Tak či onak, vás budem každý deň vyzerať," rozhodla sa žena.

Keďže sme na Luniku IX strávili niekoľko hodín, chceli sme navštíviť aj terajšieho starostu. Ten však v úrade nebol. Za to sa z MÚ pravidelne ozývali výzvy miestnym rozhlasom. Pracovníci vyzývali matky, aby nezabudli na povinné očkovanie.

"Musíme to tak robiť, lebo Rómovia sú ako deti. Keď sa im niečo pravidelne nepripomína, tak zabudnú."

Keďže sme nového starostu nenašli, rozhodli sme sa navštíviť starého - Jozefa Šanu. Ten sa stal za svojho starostovania mediálne známym a zatiaľ bol najkontroverznejším šéfom sídliska. I teraz padajú naňho medzi obyvateľmi len dva názory. Buď ho nesmierne obdivujú, alebo nenávidia. Nič medzi tým.

Jozef (Pepo) Šana býva v bloku na Krčméryho ulici, ktorý už navonok pôsobí úhľadne. Dokonca vchodové dvere si obyvatelia zamykajú a blokové vchody sú pomerne čisté, bez rozbitých okien. Napriek našej snahe pokojne podiskutovať s "Pepom", sa nám to nepodarilo. Niežeby nebol doma, práve naopak. Dvere nám otvorila jeho družka a ihneď nám ho zavolala. "Poď, máš návštevu." Lenže keď nás J. Šana zazrel a my sme mu vysvetlili, že sme z novín, zareagoval nepríjemne ostro. "Viem, skade ste a vypadnite," a zabuchol nám pred nosom dvere.

Tak sa skončila naša púť po Luniku IX. Stretli sme na sídlisku veľa príjemných ľudí, ale aj mnoho nepríjemných. Prekvapilo nás mnoho protikladov. Špinavý blok, ale čistý byt. Mladík na materskej dovolenke venujúci sa jarnému upratovaniu, deti zakladajúce oheň v sparnom dusne a ďalšie obrázky zo všedného dňa na tomto rómskom sídlisku.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.