chlapov v tmavých klobúkoch. Tichá, ale rytmická muzika, ktorá sa spoza vycifrovaných stien novostavby ozývala, prezrádzala atmosféru voľnosti a bezstarostnosti rómskej komunity. Zvečerievalo sa. "Paláce" som stihol ešte pokojne vyfotografovať. No pri pózovaní ochotných Rómov, jeden z prichádzajúcich chlapov sa vrátil k nášmu autu. Nebol sám. Doprevádzala ho mladá Cigánka v dlhej sukni s lesknúcimi prsteňmi na každom prste. Štíhly, vysoký Radu s vytočenými fúzmi tvrdil, že sme všetci pozvaní miestnym cigánskym barónom do jeho domu.
Stavba bola len pred pár dňami dokončená a z tohto dôvodu oslava od večera pokračuje ešte aj na druhý deň. Dom začali stavať pred tromi rokmi. Prešli sme nekonečnými privítacími chodbami a jednou veľkou halou zariadenou pohodlnými koženými sedačkami pri stenách. Ostatok domu, k nášmu úžasu, tvorila len holá stavba. Kúsok za domom horela vatra. Pri nej sedela asi 14-členná rómska rodina. Chlap s výraznou tvárou, ale hlavne oblečením, podobajúci sa na staršinu, nás privítal a vymedzil nám pri ohni čestné miesto. Traja muzikanti, sediaci pod čerešňou, spustili melódiu podobajúcu sa na známe naše cigánske, lenže rytmom rezkejšie. Rómovia sa poponáhľali a dali kolovať fľašu cuiky (slivovice). Aj ženy sa obracali a na strieborný podnos ukladali voňavé mititei (kúsky mletého pečeného mäsa na rošte), ktoré mladý Cigán práve dopekal nad rozžeraveným uhlím. Našim hostiteľom sme začali byť sympatickí, keď zistili, že hovoríme po rumunsky a že o svojich radostiach a problémoch môžu povedať cudzincom, ktorí im rozumejú.
Čudovali sme sa, že okrem oblasti Železných vrát na Dunaji, Timisoari, Aradu a Craiovej, kde obyvateľstvo pred pár rokmi neuveriteľne zbohatlo pašovaním benzínu do embargom postihnutej časti Juhoslávie, v krajine veľa novostavieb nevidieť. Ako je možné, že Rómovia z tejto severozápadnej oblasti, živoriacej na okraji spoločnosti, si mohli dovoliť postaviť také monštrum? Stavať a vlastniť tak rozsiahly dom, zdobený ako palác, je znakom blahobytu. Mladá Rómka, ktorá je tu na návšteve, sa nám snaží maximálne venovať. Ukazuje na vedľa stojace honosné stavby a tvrdí, že aj tie patria ich spriateleným rodinám. Vraj v Rumunsku takéto domy má veľa Rómov, čo jej dávam za pravdu. Poznám lokality, v ktorých sú ešte prepychovejšie palácové komplexy. Nie je problémom ani pre cudzinca pri ceste vnútrozemím uhádnuť, kto v týchto palácoch, cifrovaných lesklým plechom s množstvom vežičiek a nefunkčných balkónov s vyrezávaným zábradlím býva. Miestni okoloidúci Rumuni vždy ironicky podotknú, že je to cigánska architektúra a len Cigán sa v takom monštre môže dobre cítiť.
Po chvíľke rozhovoru sa pred domom zastavujú dve vyleštené tmavé autá BMW. Rómka Stelluca mi vysvetľuje, že sú to jej strýkovia. Pred pár mesiacmi sa po troch rokoch vrátili z Nemecka. Pochvaľujem ich autá, Stelluca mi odpovedá: "Rómovia musia mať veľké, pohodlné autá. Aj tým sa poukazuje na bohatstvo rodiny." Pýtam sa, kde na to všetko berú peniaze. Jej otec vraj podniká s farebnými kovmi, každý z príbuzenstva sa s niečím zaoberá, čo prináša skoré zbohatnutie. Pomáha aj rozvetvené príbuzenstvo zo západnej Európy a Ameriky. V Rumunsku sú dve hlavné skupiny Rómov. Vlašskí Rómovia (Vlachike Róma), ktorí sa dodnes držia svojich tradícií. Majú kráľa, tradičné rodinné usporiadanie, mnohí z nich ešte kočujú, ale veľa ich už žije takým ustáleným, prepychovým životom ako jej rodina. Naviac sami seba považujú za rómsku šľachtu. Ostatných volajú Rumungry, vraj správnejšie je Romungro. "To sú tí neschopnejší, maďarskí Cigáni," poúča ma Stelluca, ktorá má ukončenú strednú školu. "Vlašských poznáš ľahko. Rumungry nie sú ovešaní zlatom. Niektorí sú aj zamestnaní, alebo sa dajú prenajímať na prácu. Vlašských poznáš aj podľa oblečenia. Oni nikdy nevstúpia do žiadneho pracovného pomeru, ani sa nedajú nikdy najať na žiadnu prácu. Niektorí z nich sú však šikovnými majstrami remesiel, napríklad kotlári, či korytári. Na najvyššom stupni sú tí, čo pracujú s meďou."
Podľa toho, čím sa zaoberajú, delia sa Rómovia na kasty, podobne ako v Indii. Zachovali si jazyk, tradičný odev, ale aj povesti v ústnom podaní. Najnižšou kastou sú Rómovia, ktorí stratili svoju identitu. Vzdali sa tradičných obyčajov a s majoritnou populáciou nesplynuli. Kvôli milodarom mrzačia vlastné deti, žobrú, kradnú, sú leniví. Aj tu, v Rumunsku, je zaužívané pomenovanie Cigán. Je to označenie pre ľudí s tmavšou pleťou a podľa záznamu v gréckej kronike z roku 1068 sa im hovorilo Atsiganoi (Atsigános). V súčasnosti sa používa modernejšie pomenovanie, Róm. Lepšie sa to páči aj tým, ktorých sa to týka. Rómovia žiadajú, aby ich svet uznal ako národ žijúci v štáte bez územia a zároveň, aby India uznala, že sú jej nelegitimnými deťmi. Mladá Rómka dodáva: "Rómovia sú veľká nejednotná skupina. Pri veľkom sťahovaní národov ostatných len sprevádzali, pretože vždy bolo treba dobrých remeselníkov. Nikdy však s tými národmi nesplynuli. Zostali nedotknuteľní (po grécky antigoi) z čoho pochádza aj pojem Cigán. Rómovia cez stáročia zostávali v uzatvorených spoločnostiach, kočovali a pritom obchodovali. Predávali, kupovali. Ostali žiť na okraji majoritných spoločností, bez vzdelania, bez vlastnej inteligencie, o ich dušu sa až do 20. storočia nikto nezaujímal." Jeden zo starších Rómov, strýko, ktorý počúval náš rozhovor, niekam odišiel. Po chvíľke sa vrátil a rozprestrel pred nami amatérsky zhotovenú zástavu. Je to údajne rómska zástava hore modré nebo, dole zelená tráva a v strede koleso (zhoda s indickou symbolikou), znak ich putovania z čoho zase vychádza aj rómska hymna "Džalem, džalem (Putujem, putujem).
Na svete žije okolo 7 miliónov Rómov. V samotnom Rumunsku ich je 1 milión a práve preto cigánsky kráľ pochádza odtiaľ. Rómovia žijú na všetkých kontinentoch. Stretol som ich v Turecku, Sýrii, ale aj na severe Afriky v Marou a dokonca za polárnym kruhom v Nórsku. V európskych krajinách, najmä západných, kde je ich menej, snažia sa včleniť medzi tamojšie obyvateľstvo. Okrem Rumunska sú bohato zastúpení aj v ostatných balkánskych krajinách. Spôsob ich života je podobný. Kvalitnejšiu formu života vidieť akurát u gréckych Rómov. Skoro všetci sa zaoberajú obchodom. Vlastnia spoľahlivé nákladné autá, prispôsobené na bývanie aj predávanie tovaru. Takto putujú po hornatom gréckom vidieku. Často ich vidieť predávať aj v prímorských oblastiach.
Jazyk, ktorým sa Rómovia dorozumievajú, rómčina, bol v minulosti pokladaný za podradný. V súčasnosti lingvisti zaradzujú rómčinu medzi najstaršie jazyky na svete. Pochádza zo sanskritu. Významný podiel na jej ovplyvňovaní a odlišnostiach od pôvodnej reči má krajina v ktorej Rómovia žijú. Pravdaže, Rómovia majú veľa spoločného. Nezáleží v ktorom kúte sveta žijú. Je to hlavne vzťah k práci, k vzdelaniu a šikovnosť v nadväzovaní kontaktov s inštitúciami potrebnými pre nich. V dedine neďaleko Timisoari, kde rozsiahly palácový komplex obývali Rómovia rýchlozbohatlíci, ho strážila bezpečnostná služba. K palácu som sa nemohol priblížiť ani s fotoaparátom. Vysoká brána do dvora chránila pred zvedavými pohľadmi parkovisko s limuzínami, ale aj pohodu rómskej šľachty, ostro kontrastujúcu s biednymi, upracovanými ľuďmi v dedine. Miestni obyvatelia rešpektovali všetky výstrahy týkajúce sa majetku Rómov. Vraj tunajšia polícia a starosta nemajú žiadny dosah na cigánskych zbohatlíkov. Vyjednávajú a vôbec všetky záležitosti si vybavujú priamo v Bukurešti, u svojich zástancov.
Hlavnou školou, podľa staršieho Róma, obchodníka s autami, je "Škola života". "Ani ja som nechodil do školy, škola mi nechýba. Počítať do niekoľkých miliónov sa naučí každý, aj ten menej schopný. Predávam drahé autá, narábam s miliónmi a darí sa mi." Áno, aj to sú argumenty, pokiaľ chýbajú pozitívne vzory. Len málo tunajších Rómov zatiaľ vidí správnosť postupu v spoločnosti tou pracnejšou, ale poctivejšou cestou, ktorú väčšina majoritnej spoločnosti uznáva. Ich budúcnosť musí mať náväznosť na väčšinu, s ktorou žijú. Pri vzájomnej spolupráci je šanca uchovať to pestré a užitočné, čo Rómovia môžu ponúknuť a zároveň neustúpiť z noriem, ktoré platia v civilizovanej demokratickej spoločnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
