susedov zostali izolovaní. Niežeby sa tomuto dávala pred hlasovaním čo len teoretická šanca (u bookmakerov bol kurz na NIE 1:10), aj takouto hrôzou sa však vo finále kampane strašilo - akože disciplinovaní komunisti prídu k urnám a pohodlní eurofandovia pôjdu na záhradky. Rozdiel medzi českým a slovenským plebiscitom bol v tom, že podľa ich ústavy by parlament musel každý výsledok rešpektovať, aj keby bola účasť akokoľvek minimálna.
Ale nebola - 55 percent je lepší visegrádsky priemer, o čosi nižšia bola u nás a o 10 percent v Maďarsku, o málo vyššia v Poľsku. Česi však zaznamenali najskromnejší podiel hlasov ÁNO, ale aj tých 77 percent bohate stačí. Českí politici - teda eurooptimistická väčšina - pozdravila výsledok vrátane účasti veľkými ováciami. Minister zahraničia Svoboda ho napríklad označil za "najlepšie vysvedčenie pre celú krajinu", ministerka školstva Buzková za "veľký úspech" a pod. To je zaujímavé preto, lebo medzi účasťou u nás, ktorá sa hodnotila ako neúspech resp. (veľmi) nízka, a účasťou u nich je veľmi malý, iba trojpercentný rozdiel. Ak k tomu priložíme dramatický rozdiel v nákladoch na kampaň - 50 miliónov Sk versus 200 miliónov Kč - tak už vôbec nie je jasné, čo je úspech, čo neúspech, a najmä o čom ten ktorý výsledok vypovedá. Isteže je takéto prvoplánové porovnanie aj povrchné, keďže Česi sa zase nemuseli plašiť kvôli nadpolovičnému kvóru a boli ušetrení hysterických výziev politikov už v priebehu hlasovania, aby došli. Je asi pravdou, že nebyť týchto dvoch faktorov, Slovensko by spadlo pod 50 percent.
Existuje však ešte jedno zaujímavejšie vyčíslenie. Ak hovoríme o legitimite aktu, tak vyššiu hodnotu má ukazovateľ, ktorý udáva podiel hlasujúcich ÁNO z celkového počtu zapísaných voličov. Nuž, a tých 77 percent ÁNO z 55 percent znamená toľko, že integráciu ČR do EÚ podporilo len 42 percent všetkých oprávnených voličov. Keďže na Slovensku sme "urobili" až 92 percent pri 52-percentnej účasti, znamená to 48% oprávnených voličov. Čiže sme predsa len "lepší".
Takže - vivat Csáky?? Isteže nie, to len pre pestrosť pohľadov. Pre úplnosť a zaujímavosť, najhoršie je Maďarsko, kde vstup do EÚ zariadilo iba 39% zapísaných voličov, potom idú Česi, ďalej Poľsko 46%, Slovensko, Malta 49%, Slovinsko 54% a vyhráva zatiaľ Litva - 57%. Môžeme sa teda poľahky uzniesť aj na vyhlásení, že nespochybniteľnú väčšinovú podporu získala integrácia do EÚ iba v Slovinsku a Litve. Vzhľadom na dôležitosť, akú tejto téme pripísali politické elity, nedá sa zrovna hovoriť o triumfe. Kdesi bude chyba - v politikoch, v EÚ, v oboch alebo ešte kdesi hlbšie.
Samostatnou kapitolou sú kampane a čo sa okolo nich dialo. Tá česká bola nekonečne lepšia ako slovenská - nie v zmysle, že vkusnejšia, estetickejšia a podobne, ale jednoducho v tom, že bola všadeprítomná a neprehliadnuteľná. Napriek tomu aj českú kampaň sprchoval v posledných týždňoch prúd kritiky, o nič menší než u nás. Padli aj výrazy ako idiotská, infantilná a podobne. Stopercentne isté ale je, že v Prahe nebude nikto nikoho odvolávať. Už aj preto, že by museli rovno ministra zahraničia, keďže post podpredsedu vlády pre integráciu ani nemajú (v Zemanovej vláde ešte mali, bol to Slovák Lánský a musel odísť, lebo sa až tak ponáhľal do EÚ, že si zriadil tajný účet v Rakúsku, na ktorý mu chodili provízie za kšefty).
V sobotu večer horeli nad Prahou ohňostroje a na ČT dávali gala s umeleckou elitou. Aj to je dobrý kontrast - v Bratislave tancovali Csáky s Kaníkom a spol. na improvizovanom pódiu pred 150 divákmi. Dlho si ale Špidla, Svoboda a ďalší radosti neužijú - na spadnutie je vládna kríza a je veľmi nepravdepodobné, že koalícia ČSSD - KDU ČSL - US sa dožije fyzického vstupu do EÚ ešte v úrade. Napokon, táto vláda aj vznikla ako "proevropská" s týmto jediným zrozumiteľným programom. Bude to pekný paradox, ak 1.mája 2004 bude euronadšenecká garnitúra Špidlovcov a Svobodovcov minulosťou a ČR vstúpi do EÚ na čele nielen so silne euroskeptickým prezidentom, ale ešte aj vládou zostavenou zo Zemanovho krídla ČSSD a euroskeptickej ODS, ktorá po odchode Klausa a nástupe nového predsedu Topolánka šliape parádne. Preferencie, aké má dnes, pamätá ODS iba z najhviezdnejších čias Václava Klausa. Taký Jan Zahradil by sa ako minister zahraničných vecí naozaj vynímal - v piatok práve on ako jediný zo 105 delegátov opustil rokovanie európskeho Konventu, keďže sa už nevydržal dívať na rodiacu sa euroústavu.
Tak. Celá V-4, všetci sme už v EÚ. Teraz už len vedieť, čo sa z nej vlastne kľube a ako bude vyzerať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
