Poznáte veselú trojku v zložení: Simona Danielová, Paľo Hubinák a Dano Bihány? Že nie? Chyba! Toto trio tvorí kapelu, ktorá patrí bezpochyby medzi najzaujímavejšie objavy posledného obdobia. Hovoríme o trnavskej kapele Veneer. Napriek tomu, že v Čechách sa o nich píše v superlatívoch a boli aj jednou zo skupín, ktoré robili hudbu k slovenskému filmu Vadí Nevadí, u nás ešte stále nie sú veľmi známi. Nedávno im však vyšiel debutový album, ktorý má jednak príjemnú cenu a tiež príjemný obsah. Ak máte radi Tata bojs, tak vedzte, že Milan Cais, duša tejto populárnej českej skupiny, spolu s Dušanom Neuwirthom album Veneer-u produkovali.
Pri vyslovení vášho názvu si ľudia myslia, že ste Maďari alebo Francúzi. Asi to závisí od toho kto to ako vysloví...
Paľo: Názov vymyslela Sima a je to normálne anglické slovíčko. Keďže sa ku nám pridala ako posledná, dostala za úlohu nejako nás pomenovať. Veneer znamená niečo ako kamuflovať, predstierať a nám sa to celkom pozdávalo. Až neskôr sme ocenili výhody tohto mena. Najmä vtedy, keď ho hláskujeme do telefónu (smiech).
Vaše trio existuje už viac ako štyri roky. Do rádií sa vaše dva single dostali už pred vyše rokom. Debutový album však vychádza, resp. vyšiel až teraz...
Paľo: Slovenské vydavateľstvá asi neboli pripravené na to, čo hráme. Zrejme nechceli zariskovať. Jediný, kto zareflektoval bola Praha, takže album sme vydali v labeli EMI. Vznikalo to tak dlho preto, pretože sme sa dostali k Milanovi Caisovi a Dušanovi Neuwirthovi z Tata bojs. Títo dvaja producenti nám navrhli spoluprácu, ibaže boli zaneprázdnení prácou na svojom albume a na albume 'V siločarách' skupiny Kryštof.
Museli sme na nich čakať skoro rok. My sme však mali svoje veci pripravené už predtým.
Ako ste sa dostali do kontaktu s Tata bojs?
Simona: Bola to viac-menej šťastná náhoda. Jeden náš kamarát novinár ponúkol Milanovi, keď koncertovali v Bratislave našu demonahrávku. Jemu sa to zapáčilo a on sám navrhol, že nás bude produkovať.
Pomerne veľké promo vám robili české médiá a tiež slovenský internetový server anarchy.sk. Pomohlo to? Cítite sa byť známejšími?
Paľo: Ako sa to vezme. Keď prídem do nejakého hypermarketu v Trnave, tak sa vlastne nič nedeje (smiech). Stále je to v tej normálnej miere.
Simona: Neviem či máme nejakú kariéru. Dúfame, že sa nám po tejto debutovej doske začne dariť, príde viac koncertov a to nás zviditeľní.
Ako ste sa prepracovali k tejto hudbe? Priznám sa, že neviem, či Trnava je až také hudobne novoštýlové mesto.
Paľo: Akoby nie, máme tu Alana Mikušeka (smiech). Trnava je zväčša gitarová. Tam trochu zastal čas. Je tam menej elektroniky. My sme možno tým gitarovkám odolali preto, lebo to všetko robíme v jednoizbovom byte, nemáme skúšobňu a teda všetky tie spodky musia byť elektronické. Obidvaja však samozrejme hráme na klávesy aj gitary, takže je tam aj živá hudba.
Simona: Ja píšem texty a spievam. My skôr poznáme kapely, ktoré robia elektronickú hudbu. Väčšinou sú to neznámejšie veci ako Ebius z Bratislavy.
Dano: Ja som začínal v kapele s punkovým smerovaním, druhá kapela bola, povedal by som, jazzrocková a teraz som presedlal na elektroniku.
Existuje podľa vás u nás nejaký ekvivalent k vašej hudbe?
Dano: To je ťažko povedať. Určite ich je viac, ale možno This is Kevin.
Zaujímavé na vás je, že Simona s Paľom tvoria pár. Necítiš sa niekedy ako piate koleso na voze?
Dano: Podstatný sme všetci traja. O technické veci sa staráme spolu s Paľom a vôbec si nemyslím, že by som bol utláčaný.
Aké sú vaše zamestnania v normálnom živote?
Simona: Dve tretiny našej kapely sú učitelia, to som ja a Dano. Ja som na špeciálnej základnej škole a Dano na prvom stupni. Paľo robí technika v trnavskom regionálnom rádiu.
Ako to vyzerá s letnými koncertami?
Paľo: V Čechách hráme na tých najväčších festivaloch, je ich asi desať. Na Slovensku hráme, žiaľ, iba na Pohode.
Autor: Miša Telepovská
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
