interrupčný bod z programu, zase o čosi priblížil umelé prerušenie života tejto koalície.
Návrh Milana Horta, presnejšie troch koaličných strán, bol naozaj dobre prešpekulovaný. Klobúk dole - parlament by sám seba zaviazal uznesením, že sa k téme okamžite vráti po rozhodnutí Ústavného súdu. Keby Pavlovi Ruskovi zostala minimálna súdnosť - alebo vôľa (??) - musel by súhlasiť. Ponúkala sa mu totiž omnoho silnejšia garancia, než akú sám požadoval deň predtým: teda aby sa lídri troch koaličných strán zaviazali k písomnému záväzku, ktorý "umožní prijatie takej legislatívnej normy, ktorá zabezpečí zachovať slobodnú vôľu ženy v súčasnom rozsahu" a bude prijatá do 10 dní od rozhodnutia ÚS. NR SR by sa v prípade schválenia Hortovho návrhu musela zísť už bez ohľadu na podpisy a šachy v koalícii.
A pokiaľ ide o "slobodnú vôľu ženy v súčasnom rozsahu", tá aj tak nemohla závisieť na sľuboch Ruskovi. Koaliční partneri by ju mohli rešpektovať len v intenciách nového rozhodnutia a zdôvodnenia ÚS. Ak sa názor ÚS veľmi rozíde s dnešným právnym stavom, tak to bude musieť NR SR vziať na zreteľ aj v prípade, ak novela ANO teraz prejde a nadobudne účinnosť. Už sme to napísali hneď v prvom "interrupčnom" texte: Je absurdné a mimo úzusy štandardnej demokracie, aby niekto menil zákony v kauze, ktorú práve rieši Ústavný súd.
Iná vec je - a treba to povedať na rovinu - že otáľanie ÚS v tejto ťažkej kauze môžeme tiež smelo zaradiť medzi príčiny zbesilej politickej krízy. Dvadsaťsedem mesiacov od podania je dosť dlhá doba, aby u Mazákovcov nabrali odvahu a vykoktali sa, hoci ide nesporne o najzávažnejšiu kauzu ústavného súdnictva od vzniku samostatného štátu. Samozrejme, pri pohľade na vyčíňanie ANO nie je jasné, koľko by pomohol prípadný skorší verdikt - napríklad v apríli, keď mali prvé verejné pojednávanie. Z Ruskových výrokov je evidentné, že stále nechápe, že gros rozhodnutia je v rukách ÚS a politici len v jeho intenciách upravia legislatívu. Aj v záležitosti genetických poškodení nad 12 týždňom, u ktorých nie je podaním poslancov napadnutý obsah, ale forma - vyhláškou.
Mimoriadne zaujímavý je však včerajší rozbor Daniela Lipšica, ktorý dokonca tvrdí, že podanie na ÚS vlastne ani tým interrupciám, o ktoré ide ANO, nebráni. Paragraf zákona, ktorý hovorí, že "žene možno umelo prerušiť tehotenstvo zo zdravotných dôvodov s jej súhlasom alebo na jej podnet, ak je ohrozený jej život alebo zdravie alebo zdravý vývoj plodu alebo ak ide o genetický chybný vývoj plodu", totiž napadnutý pred ÚS ani nie je. A teda zostáva v platnosti stále - pokiaľ by len ÚS nepovedal, že protiústavné sú interrupcie všetky a vždy. Čo sa, samozrejme, asi nedá očakávať.
Na stranu KDH, SDKÚ a SMK sa včera pridal aj prezident, ktorý výrokom, že treba počkať na verdikt ÚS, vlastne implicitne predoslal vrátenie zákona v prípade schválenia. O bezprostrednej hrozbe rozpadu koalície sa teda nedá hovoriť, keďže Palko výslovne upozornil, že isté kroky KDH prichádzajú do úvahy až v prípade nadobudnutia účinnosti zákona. Tomuto sa ale nedá celkom rozumieť, keďže k porušeniu koaličnej zmluvy dôjde najneskôr už pri odhlasovaní zákona v NR SR. Čo mení Schusterov podpis-nepodpis na tom, že ANO presadzovalo návrh proti vôli partnerov v spojení s opozíciou? Z tohto jemného úkroku KDH sa dá dedukovať, že za kľúčovú bitku považujú až prípadné druhé hlasovanie po prezidentskom vete, keď novela bude potrebovať plných 76 hlasov. A tu by stačilo na blokáciu 11 hlasov či už z 25 mandátov HZDS, alebo 11 KNP (Ľudovej únie). Zaujímavé je, že včera odporučilo predsedníctvo ĽÚ novelu ANO podporiť napriek skutočnosti, že medzi signatármi podania na ÚS je - Vojtech Tkáč. Ten verejne hovorí o interrupcii ako o vražde.
Akokoľvek konflikt dopadne, koalícia sa bude musieť nejako reparovať alebo rekonštruovať. Je to škoda, pretože ANO svojou "mimointerrupčnou" agendou veľmi posilňovalo reformný potenciál spolku. Pavol Rusko ale nemá základnú politickú a ani sociálnu inteligenciu a má ho v zuboch už nielen KDH, ale aj Dzurinda s Bugárom. Včerajšie vyjadrenia Hrušovského o tom, že "Rusko rozbíja koalíciu" (a niektoré predchádzajúce) už naznačujú, že sa začína pripravovať atmosféra na konečné riešenie. Ruskovi nezostane veľa iných možností, než pakt s opozíciou, čo však stále nestačí, keďže bez KSS majú so Smerom a oboma odnožami HZDS len presne 75 hlasov. Medzitým sa už rozhýbali veci aj medzi SDKÚ a - bože odpusť - HZDS. Vyhliadka, že by KDH a ANO mohli po akomkoľvek rozuzlení koexistovať ďalej, je skrátka stále matnejšia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
