tom, že nás z materiálovej a technologickej núdze môžu vytrhnúť práve plasty, sa začali viesť v posledných rokoch búrlivé diskusie.Čím lacnejšie, tým lepšieO neefektívnej nákladovosti produkcie kremíkových substrátov a náročnosti ich spracovania sa toho napísalo už nemálo. Nejeden tím vývojárov sa pokúša hľadať alternatívne riešenia, ktoré neraz končia pri kombinácii plastov a organických polymérov. Nevýhodou takýchto riešení je však príliš nízka dosiahnuteľná hustota. Ale ako sa zdá, situácia sa začína pomaly meniť. Neprimerané náklady riešení postavených na kremíkovej báze súvisia s náročnými podmienkami spracovania, ktoré kladú vysoké nároky na čistotu prostredia a potrebné tepelné podmienky. S neustále rastúcimi nárokmi súvisiacimi s globálnou digitalizáciou sa pomaly začíname dostávať k limitom produkčných liniek, čo začína vytvárať bludný kruh.Na jednej strane stoja producenti, ktorí vďaka vysokému záujmu o výsledky ich produkcie obsadzujú výrobné linky na maximum, čo zvyšuje kvôli prevyšujúcemu dopytu cenu. Na druhej strane stojí trh spotrebiteľov, ktorý ráznym spôsobom neustále búši na informačné tamtamy a volá po lacných alternatívach, ktoré by umožnili preniknúť do nových zákutí, kam zatiaľ digitálna vlna nedorazila. Pri dnešnom postoji k tejto problematike niet spôsobu, ako sa z tohto bludného kruhu dostať von.Vytlačme si procesorPolovodičové alternatívy sa vplyvom neutešenej situácie začínajú sústreďovať na možnosť využitia náhradných materiálov. Keďže sa dosiahlo veľa zaujímavých výsledkov v súvislosti s tlačením aktívnych súčastí organického polyméru, resp. aktívnych plastov na bežne dostupné podklady, mnoho riešení vedie práve týmto smerom. Ak by sme si túto technológiu chceli predstaviť jednoduchým spôsobom, stačí pohľad na bežnú atramentovú tlačiareň. Papier, ktorý používame pre výtlačky, nahradíme plastovými fóliami, oddelené farebné zložky atramentu nahradíme granulárnym roztokom aktívnych súčastí organického polyméru, ktoré zabezpečia pri správnom zostavení na podklad vytvorenie funkčných polovodičových štruktúr. Možno to znie na prvýkrát príliš jednoducho a futuristicky. Technológie tohto druhu sú však v laboratórnej praxi rozšírené viac ako desaťročie a výsledky nie sú v žiadnom prípade zanedbateľné. Ak by sme však chceli tvrdiť, že je možné vytlačiť si plne funkčný procesor dnešných parametrov, asi by sme preháňali. Aktuálna miera hustoty kompozície je nedostatočná.Sendviče nie sú len na jedenieV posledných mesiacoch narazili vývojári univerzity v Cambridge na alternatívny spôsob zostavovania funkčných štruktúr a to sendvičovitým vrstvením. Doterajší spôsob ukladania (teda lepšie povedané tlače) aktívnych súčastí vedľa seba by mohol byť nahradený ich vrstvením a to spôsobom veľmi podobným súčasným technológiám. Táto extrémne lacná technológia umožňuje dosiahnuť 0.7- mikrónové architektúry, čo sa začína rapídne približovať miere skutočnej upotrebiteľnosti. Ak by sme chceli porovnať dosiahnuté výsledky so súčasnými architektúrami procesorov, ktoré sa pohybujú na hranici 0.1 mikróna, treba uznať, že úspech je na dosah ruky. Porovnanie nákladovosti a výrobných podmienok vychádza mnohonásobne v prospech plastov. Zdokonalenie dosiahnutých výsledkov, ktoré by mohlo priniesť aktívne výsledky v priebehu 2 až 5 rokov, môže spôsobiť druhú digitálnu revolúciu. Veď dokáže si niekto vôbec predstaviť pád cien na štvrtinu pri rovnakom funkčnom výsledku?Cena je až na prvom miesteZ pohľadu cien výsledok každého iba nadchne. Ak sa však zamyslíme nad ďalšími prínosmi, nemusíme zabiehať ďaleko. Jednoduchosť technológie umožní výrobu veľkoplošných zobrazovacích panelov, pružnosť podkladu a jeho tvarová prispôsobiteľnosť umožní očipovať takmer všetko. Možno sa ani nenazdáme a bude možné vytlačiť si doma jednoduché zariadenia podľa podkladov voľne dostupných na internete. Nuž asi takto by sme mohli charakterizovať súčasné trendy. Zápolenie kremíkových gigantov tak môže b
Autor: erik
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
