závodisku podujatie sledovalo až 20 tisíc divákov. Trvanie dostihov sa zachovalo do roku 1822. Ich ďalšie pokračovanie je spojené s drófom Szechényim, ktorý nedostal povolenie na ich uskutočnenie v Pešti a vybral si neutrálnu pôdu v Bratislave v roku 1826.
V roku 1867 v hostinci "U zeleného stromu" (dnešný Carlton) v Bratislave založili rakúsky Jockey Club pod vedením zakladateľa napajedelského žrebčína Aristida Baltazziho. V 80. rokoch 19. storočia na Slovensku prúdil čulý turfový život v Bratislave, kde bolo centrum prekážkových pretekov steeplechase, známou Veľkou bratislavskou cenou na 5 000 metrov. Dostihy sa okrem Bratislavy konali aj v Košiciach a Tatranskej Lomnici o Tatranskú a Karpatskú cenu na, ktorých sa zúčastňovalo až 10 tisíc divákov. Preteky postupne začali zanikať a posledné roky 19. storočia sa konali len sporadicky, pod patronátom zanietených šľachticov a vojska.
Prvé dostihy v Prešove, na povestných Šarišských Lúkách sa uskutočnili v roku 1903. Prešov vtedy bol u známy vyspelým chovom koní a boli tam aj silné armádne zložky, v ktorých sa tieto zvieratá chovali. Štátny žrebčinec bol založený v roku 1859. Spomínaný dostihový míting sa konal v septembri roku 1903 na pozemkoch grófa Wengerského, neďaleko kúpeľov Išľa. Dostihy boli dotované a stali sa záležitosťou príslušníkov armády z prešovských jednotiek. Súčasťou podujatia boli aj klusácke preteky.
Na niekoľko desaťročí sa dostihy na Slovensku potom vytratili a boli len v Čechách. Na Slovensku od roku 1903 začali s chovom klusákov a s klusáckymi pretekami, osobitne od roku 1921 až do roku 1933.
Výrazný rozvoj dostihov na našom území nastal až po druhej svetovej vojne. V roku 1949 sa v Prahe - Chuchli vytvorilo Štátne závodisko pre celú ČSR a začali sa prípravy na zriadenie podobného útvaru aj na Slovensku v Bratislave. Na teritóriu Slovenska sa zakladali spolky ako pobočky ŠZ v Prahe, ktorých cieľom bolo rozprúdiť jazdecké športy na Slovensku. Chýbali tu dostihové dráhy (nebola ani v Bratislave), kvalitní tréneri a jazdci. Poriadali sa propagačné dostihové preteky na provinčných dráhach po celom Slovensku a v Čechách. Na východnom Slovensku v Košiciach, Tatranskej Lomnici, Kráľovskom Chlmci, Michalovciach, Trebišove, ale najmä v Prešove. Na podujatiach sa objavovali aj kone zo známych ústavov pre chov koní, akými boli Motešice, Nový Tekov, Topoľčianky, Nitra, Šamorín, Kopčany, Prešov.
Prešovské kone so svojimi jazdcami a prvýkrát postavili na štartovaciu čiaru dostihového dňa v Malackách v roku 1949 a vtedy ho reprezentovali: Karol Švarc, Štefan Bechera, Štefan Pavlovský, Ondrej Guľaš, Ing. Ľ. Nagy. Potom nasledovalo pravidelné putovanie koní a jazdcov po pretekoch po celej ČSR od apríla do konca októbra a tento proces trval od roku 1949 do roku 1990. Potom nasledovalo zrušenie prevádzky pre ekonomické problémy. Počas 40.ročnej existencie jedinej dostihovej zložky na východnom Slovensku, ekipa zaznamenala množstvo štartov, víťazstiev, umiestnení, ale aj prehier a neúspechov. Patrí sa spomenúť na takých jazdcov, akými boli Ján Petrík, Ondrej Guľaš, Ladislav Radačovský, Ján Rodák, Tibor Kňazík, Vincent Budzina, Štefan Škvarenina, Michal Šoltýs, Peter Stašík, Jozef Piruch a ďalší.
Najviac prešovskú dostihovú prevádzku a celý východoslovenský región v tomto športe preslávil svojim víťazstvom vo Veľkej pardubickej steeplechase v roku 1966 Tibor Kňazík na koni Nestor. O rok neskôr v tom istom preteku zaznamenal ešte tretie a v roku 1968 šieste miesto. Určitú dobu prešovská dostihová ekipa patrila k najlepším na Slovensku a mala rešpekt aj medzi českou špičkou. Potom začali pretrvávať ekonomické tlaky, ale aj neochota chodiť na naše podujatia jazdcov s koňmi zo západného Slovenska a z Čiech pre veľkú vzdialenosť a vysoké náklady. Nepriaznivo ďalší vývoj ovplyvňovalo počasie, ktoré Prešovčanom neprialo.
V roku 1967 bola dobudovaná dostihová dráha v Bratislave - Starom Háji a v roku 1971 bola pridelená pod správu GR - ŠPP v Bratislave. O rok neskôr už začalo prevádzkovať Štátne závodisko v Bratislave, kde sa vytvorilo testovacie zariadenie pre kone a jazdectvo na Slovensku. Bol to okamih položenia dôležitých základov na ďalší rozvoj dostihov na Slovensku, žiaľ, prevažne len pre Bratislavu a západnú oblasť Slovenska. Dnes jazdecký dostihový šport na profesionálnej úrovni funguje v Štátnom závodisku, často za účasti koní na medzinárodnej úrovni.
Od vzniku žrebčinca v Prešove boli "konské" podujatia až do roku 1972 na Šarišských Lúkách. Po výstavbe nového žrebčinca pod Bikošom vo Veľkom Šariši sa dostihy konali od roku 1973 do roku 1981 (posledné) na pozemkoch vo Veľkom Šariši pred Pivovarom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
