území vznikol v Košiciach r. 1557, o živote cechu, ktorý mal svoje presne vymedzené pravidlá. V jeho najväčšej cennosti - cechovej truhlici, v blízkosti ktorej sa nesmelo neslušne správať, piť, fajčiť, hrať karty, hádať sa. O živote cechu dnes pokračujeme.
Na cechovej schôdzi sa riešili rôzne cechové záležitosti, tak napríklad prijímanie učňa, ktorý musel doniesť cechmajstrovi na preukázanie sa krstný list, svedectvo o pôvode, že pochádza "z poctivej lože", že je kresťan, potom zaplatiť vstupnú prijímaciu taxu, ktorá sa pohybovala od 1 - do 5 forintov a niekoľko pintov vína. Majstrov syn platil polovicu. Okrem toho s učňom museli prísť dvaja ručitelia, nazývaní aj "krstní otcovia", ktorí sa u majstra zaručili, že učeň počas trojročnej výučby neujde. Ručitelia platili 4 - 8 forintov. Keď sa učeň vyučil, majster ho na cechovej schôdzi pred celým cechom slávnostne oslobodil. Na túto udalosť bolo zvykom zavolať rodičov učňa a jeho ručiteľov. Pred otvorenou cechovou ládou - truhlicou, majster predniesol, že menovaný učeň sa u neho učil remeslo 3 roky a dokonale si ho osvojil, za čo ho s kľudnou dušou oslobodzuje. Ďalej, že vyplatil prijímaciu taxu a poplatky spojené s oslobodením. Cechmajster po vypočutí pretlmočených slov podal majstrovi svoju pravicu. Týmto aktom bol učeň oslobodený. V cechu zámočníkov a hodinárov sa stretávame aj s takou zvláštnosťou, že učeň pri oslobodení dostal zopár úderov korbáčom, palicou (virguľou), alebo lopatou a facku od cechmajstra, so slovami: "týmto si pasovaný a oslobodený". Učeň mal s úsmevom na tvári poďakovať a pobozkať cechmajstrovu ruku. Potom cechmajster vyriekol učňovi niekoľko povzbudivých viet:
1. Tovariš sa musí správať vždy úctivo a slušne. Nech sa stráni zberby, lebo by mohol od nej počuť hanlivé slová.
2. Tovariš nech si nemyslí, že je už pán a nemôže mu nik rozkázať. Naopak musí sa snažiť, aby lepšie slúžil a bol úslužný, nielen majstrom ale aj majstrovým manželkám.
3. Tovariš nech má vernú ruku, bdelé oko a nech sa uspokojí s takým životom, ktorý mu môže majster poskytnúť. Musí strážiť majstrov majetok ako svoj vlastný a nech sa neopováži kradnúť. Ak niečo potrebuje nech o to požiada svojho majstra.
4. Pred každým majstrom nech zloží klobúk a s potrebnou úctou takto ho pozdraví: "Nech Ťa Boh žehná !" Potom dal cechmajster zapísať meno oslobodeného učňa, dátum slávnostného aktu a vyplatenú taxu do knihy, prípadne nasledoval zápis do knihy o oslobodených učňoch. Napokon učeň poďakoval za cechmajstrovu dobrotu a učenie a sľúbil, že podľa toho bude konať. Majstri nového člena srdečne pozdravili a podali si s ním ruky. Tovariši ho upozornili na cechové ceremónie a zvyky, za čo sa im musel zavďačiť 8 grajciarmi a 1 pintou, alebo kanvou vína. Pri tejto príležitosti dostal bývalý učeň od majstra nové šaty. Oslobodenie učňa končilo hostinou.
Ak sa chcel stať oslobodený učeň tovarišom, opäť sa musela zvolať cechová schôdza. Pasovanie za tovariša sa takisto dialo pred otvorenou cechovou ládou. Tzv. pitie cechového pohára (társpohár), vlastne 3 pohárov, bol budúci tovariš povinný vypiť až do dna. Pritom každý pohár mal 0,35 litra. Pohár podával učňovi cechmajster so slovami: "Boh Ťa žehnaj!" Keďže poháre nasledovali rýchle za sebou a učeň nebol zvyknutý na víno, ťažko vedel vypiť do dna už prvý. Po ich vypití sa adept stal tovarišom. Kto z vážnych dôvodov nevedel vypiť poháre, mohol sa vykúpiť zaplatením 75 denárov do cechovej truhlice.
Pri majstrovských kusoch v hodinárstve sa okrem technickej úrovne hodnotilo aj estetické prevedenie, ktoré podstatne zvyšovalo náročnosť a nákladnosť práce. Tak len máloktorý, aj keď zručný hodinársky tovariš si mohol dovoliť uchádzať sa o majstrovský titul. V tomto smere mali veľkú výhodu rodinní príslušníci majstrov alebo tovariši, ktorí sa do týchto rodín priženili.
Symbolom hodinárov boli nástenné alebo vreckové hodiny, alebo aj oboje. Niekde používali ako symbol ciferník či ozubené koliesko. Vývesný štít tohto remesla bol zhotovený z pomaľovaného plechu a zavesený pred vchodom do dielne. Majstri hodinári si za svojho patróna zvolili svätého Petra apoštola.
Autor: Mgr. Uršula AMBRUŠOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
