potvrdzovali množstvo vykonanej práce. Väčšinou sú kovové, papierové sa vyskytujú iba ojedinelo. Papier nebol považovaný za najvhodnejší materiál, lebo sa rýchlo ničil. Chmeľové známky z papiera predsa len existujú, niektoré z nich vám podrobne predstavíme.
Obe poukážky vydal pán Jaroslav Strádal. Na lícnej strane je uvedené meno majiteľa a niektoré dôležité detaily, čo môžeme vidieť aj na snímke. Na rube sa čiernomodrým atramentom je dobre viditeľný podpis vydavateľa a časť pečiatky. Neobvyklá poukážka je vyrobená z hnedočiernej lepenky hrúbky jeden milimeter, má obdĺžnikový tvar veľkosti (41,5 x 44) mm. Druhá poukážka je podobná ako predchádzajúca, líši sa iba v niektorých menších detailoch. Okrem miestneho názvu je na rube zreteľný fialový odtlačok razítka s trojriadkovým textom. Chmeľová poukážka je vyrobená zo svetlohnedej lepenky s hrubým povrchom hrúbky osem desatín milimetra.
Vydavateľ oboch známok pán Jaroslav Stradal sa narodil v roku 1891 Černěvsi. Ako tretí syn nedostal žiaden majetok, iba menšiu peňažnú čiastku. Za tento finančný obnos kúpil po roku 1917 menšie hospodárstvo. V dvadsiatich rokoch vybudoval malý závod na výrobu skruží, dlaždíc, ale predovšetkým bol sedliakom. Zameral sa na pestovanie chmeľu, ročne vyprodukoval 30-metrákov. Kedy presne chmeľové známky zaviedol, ťažko povedať. Pravdepodobne ich používal po vojne, lebo v tom období boli farebné kovy vyhľadávané. Jedno je však isté, chmeľové poukážky sú súčasťou vývoja papierových platidiel na území bývalého Československa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
