zbrane hromadného ničenia predstavujú bezprostrednú hrozbu.
Obsah týchto informácií nakoniec viedol k tomu, že Canberra sa zapojila do vojny po boku USA a vyslala do Iraku 2000 svojich vojakov v rámci spojeneckej koalície. Vyšetrovanie informácií austrálskej rozviedky o skutočných zbrojných schopnostiach Iraku sa začalo na podnet opozičných strán v Senáte - hornej komore austrálskeho parlamentu.
Premiér John Howard, ktorý sa počas irackého konfliktu ukázal ako neochvejný podporovateľ americkej línie, označil vyšetrovanie za predčasné a poslancov opozičnej Demokratickej strany a Strany práce obvinil z politického oportunizmu. Howard uviedol, že prijíma konečnú zodpovednosť za rozhodnutie vyslať do Iraku austrálskych vojakov, no zdôraznil, že svoje rozhodnutie neľutuje a nikdy ľutovať nebude. Podľa jeho názoru to bola správna vec a naďalej je presvedčený, že dôkaz o chemických a biologických zbraniach v Iraku sa nakoniec nájde.
Austrálsky premiér vyslal do bojov v Iraku 2000 vojakov napriek tomu, že vojenský zásah neodsúhlasila OSN. Jeho postoj vyvolal rozsiahle protesty po celej krajine a prieskumy verejnej mienky ukazovali, že proti angažovanosti Austrálie v irackej vojne bolo až 90 percent obyvateľov.
Austrálsky Senát si vypočuje dôkazy v rámci parlamentného vyšetrovania za zatvorenými dverami. Preskúma pôvod a presnosť predvojnových spravodajských informácií o irackých zbraniach hromadného ničenia. Zároveň preskúma, či vláda predložila úplné a kompletné zhodnotenie skutočnej irackej hrozby voči austrálskemu ľudu.
K podobnému postupu pristúpili aj poslanci vo Veľkej Británii a USA. Britský parlament otvoril vyšetrovanie obvinení, že vláda Tonyho Blaira zmanipulovala spravodajské informácie o irackých zbrojných programoch, aby ospravedlnila svoju účasť na útoku na Bagdad. Podobne v americkom Senáte silnejú hlasy za prešetrenie spravodajských zdrojov vlády prezidenta Georgea W. Busha.
Autor: Sydney/Canberra (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
