zápas v drese tigrov, no na ten radšej ani nemyslí a najradšej by ho vymazal z pamäte. Ide o známy duel 1. FC v Petržalke, kde Borrierovi dorastenci prehrali 1:6.
"Za Gianniho Borriera bola situácia v Košiciach úplne strašná. Dostali sme asi tri výplaty a potom dlho nič. A na dlhší čas sa ani neukázal. Nastali tak problémy, nemal som z čoho ani platiť telefón a ďalšie veci, ktoré som mal uhradiť. Nedostal som sedem mesiacov výplatu! Až keď prišli noví majitelia, tak som chodil za nimi, aby vyplatili nejaké peniaze. Tí to však mali zo začiatku veľmi ťažké. V prvom rade museli zachrániť ligu v Košiciach. Ja som bol prakticky bez zmluvy, celú jar so mnou prakticky nerozprávali, či so mnou rátajú alebo nie. Prišiel Jirko Kobr a po Marekovi Rodákovi som bol až tretí gólman. Keďže bola predĺžená veková hranica, išiel som späť do dorastu. Jar mi v dorasteneckom drese celkom vyšla, všimol si ma jeden český manažér a oslovil ma, či by som mal záujem ísť do Česka. Ja som vtedy nevedel na čom som v Košiciach. Sezóna sa skončila a ja som dostal ponuky aj zo Slovenska. Bol som na skúške v Senci, telefonovali mi aj z Ličartoviec a z Vranova. Neskôr prišla ponuka aj z Vítkovic. Rozmýšľal som o nej, debatovali sme o nej doma v rodinnom kruhu. Otec chcel, aby som to skúsil v Čechách. Manažér mi povedal, že ak budem chytať tak, ako na jar, tak by som nemal mať problém chytať. Pri Kobrovi a Rodákovi som v Košiciach nevidel veľkú šancu na presadenie sa. Chcel som veľmi chytať. S Košičanmi som potom aj rozprával, prízvukovali mi, že so mnou rátajú, no ja som im odpovedal, že potrebujem chytať. Oni mi to však jednoznačne nemohli slúbiť. Napokon, to sa ani nedá. Povedal som si, že II. liga vo Vítkoviciach by mohla byť dobrým odrazovým mostíkom. V Košiciach som nemal zmluvu, takže som odišiel zadarmo." Čo hovoríte na to, že z Košíc odišli štyria talentovaní brankári a prišli dva z Česka? "V 1. FC robí kvalitnú prácu s gólmanmi tréner Seman. Vychoval dobrých gólmanov. Myslím si, že je to každopádne chyba vedenia, no na druhej strane je v Košiciach problém, že nie je kde chytať. Chýba tu béčko. Viac dobrých brankárov sa nedá udržať pokope."
Marián sa stal od začiatkou jednotkou v bráne Vítkovic. Tréner Lubomír Vlk ho postavil odo úvodu súťaže do brány, no jednotkou bol len po 9. kolo. Príčin bolo viac. "Najprv som dostal gól takmer zo 40 metrov, keď ma súperov hráč preloboval a prehrali sme doma s Opavou. Potom som v Olomouci dostal hneď prvý náhodný z kategórie blbých. Nanešťastie som začal mať aj problémy s chrbticou." Tri prehry po sebe - v Pardubiciach 1:3, doma s Opavou 0:1 a v Olomouci s HFK 1:4 znamenali zmenu na brankárskom poste. Marián si tak do štatistík za uplynulú sezónu zapísal sedem štartov (v 4. kole proti Neratoviciam nechytal) s bilanciou jedno víťazstvo, dve remízy a štyri prehry, pričom trikrát udržal čisté konto. "V 9. kole dal tréner príležitosť domácemu odchovancovi, tiež 20-ročnému brankárovi Tomášovi Grigárovi. Ten sa chytil svojej šance a hoci aj dostal bolbý gól, alebo si nebol istý pri nejakom zákroku, tak ho mužstvo podržalo a zvíťazilo v tom zápase. Tréner ho potom nemal dôvod striedať. Ja som makal len na tréningoch, vo Vítkoviciach tiež nemajú béčko, tak som nechytal ani v žiadnych prípravných zápasoch. Neskôr ešte pred zimou to už vyzeralo, že by som mohol chytať, no na jednom predzápasovom tréningu som si ´vyhodil´ rameno. Maródoval som asi mesiac." Počas zimnej prípravy sa Marián opäť zahrýzol do tréningového drilu, ale tréner Vlk stavil na jar opäť na odchovanca Grigára. Kella však smola neobchádzala ani na jar. Po jesenných opletačkách s chrbticou a ramenom si na jar zlomil záprstnú kostičku a len pred niečo vyše dvoma týždňami mu dali dole sadru z ruky. "A to som ešte nespomínal, že pred prvým majstrovským zápasom, ktorý sme hrali v piatok som si v utorok v prípravnom zápase natiahol kolenné väzivá, takže som sa pripravoval s ortézou na kolene, šetril som si pravú nohu. Takže už začiatok dával tušiť, že budem mať šťastie na zdravotné patálie," spomína 188 cm vysoký gólman. S Vítkovicami, ktoré skončili na 5. mieste v II. lige, podpísal dvojročný kontrakt, takže ešte rok je hráčom oceliarov. "S manažérom som však už hovoril, že radšej by som zmenil klub. Rád by som išiel niekde na hosťovanie a chytiť zápasovú prax. Uvidíme," dodal Marián Kello.
Autor: tp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
