ale predovšetkým najväčší prístav na svete. To je Rotterdam. Rotterdam je jedno z najkrajších miest krajín Beneluxu. Čo sa týka obchodu, jednoznačne mu patrí prvá priečka v Holandskom kráľovstve. Rozprestiera sa asi 36 km nad ústim rieky Mosa, po obidvoch brehoch Novej Mosy. Táto perla sa nachádza v uzle železničných tratí Rotterdam - Haag, Antverpy a Amsterdam. Blízko pod miestom Nová Mosa prijíma pri Vlaardinkove Starú Mosu a delí sa na dva ramená, medzi ktorými leží prekrásny dlhý ostrov Rozenburg. Obidve Mosy sú splavné aj pre morské lode, avšak Nová Mosa, ktorú súčastní obyvatelia poznajú pod názvom Nieu Waterweg má omnoho hlbšie plavisko, ktoré počas prílivu dostačuje i najväčším oceánskym lodiam.
Jeho história sa začala písať v XI. storočí. Už v roku 1272 sa Rotterdam opevnil hradbami a mestské práva mu boli udelené v roku 1340. V roku 1572 padlo mesto Španielom, ale veľmi rýchlo sa oslobodilo a pripojilo k holandským generálnym stavom. V stredoveku bol Rotterdam svojím významom za Dortrechtom a neskoršie za Amsterdamom. Až v druhej polovici 19. storočia sa začal jeho veľký rozkvet, že predčil všetkých v Nizozemí a stojí medzi mestami Európy so svojím obchodným ruchom len za nemeckým Hamburgom.
Veľký rozvoj mesta pochádza z doby, kedy železničná trať Antverpy - Dortrecht prechádzala cez Rotterdam, čo si vyžiadalo preklenutie rieky obrovským mostom. Vtedy sa lodiam muselo upraviť nové plavisko, ktoré bolo pomenované Koningshaven. Tento veľkolepý priekop široký 150 m, ktorý vznikol v Mose, vytvoril ostrov Noorder Eiland. Cez tento priekop vedú otáčacie mosty. Potom sa už v meste mohli zriadiť železničné a vnútorné prístavy s rozsiahlymi skladiskami a hustou železničnou sieťou. Najväčšou prístavnou stavbou v 19. storočí bol Rýnsky prístav, ktorý bol postavený v r. 1884 - 1894. V 20. storočí bol však vystavaný ešte väčší prístav - Rotterdamský, ktorý je skvostnou perlou tohto mesta. V prístave sa sústreďuje ruch a život mesta. Od neho sa rozbiehajú mestom početné prieplavy so splavmi, otáčacími mostami a klenutými prechodmi.
Ulice mesta sú rovné a veľmi dlhé, hlavne krásna trieda Hoogstrant. Úchvatný je aj geniálne vystavaný viadukt štátnych železníc, ktorý je vysoko nad mestom v dĺžke 1,5 km. Blízko hlavnej železničnej stanice leží budova burzy, ktorá bola vystavaná v r. 1722, s neďalekým palácom pošty a telegrafie. Turisti, ktorí navštívia Rotterdam si nenechajú ujsť príležitosť navštíviť veľkú tržnicu, kde stojí majestátna bronzová socha historickej osobnosti holandských dejín Erasma Rotterdamského a na kvetinovej tržnici pomník štátnika Hogendorpa. Úchvatný je aj park na rieke Mosa, ktorý je ozdobený mramorovou sochou básnika H. Tollensa. Je zaujímavé spomenúť aj jednu skutočnosť, o ktorej sa môže Slovákom len snívať. Obyvatelia Rotterdamu ako aj celého Holandska sa dožívajú pomerne vysokého veku. Muži narodení na začiatku dvadsiatehoprvého storočia sa dožijú 75 rokov a ženy dokonca 81 rokov. Počas storočia sa tak priemerná dĺžka života zvýšila u mužov o 28 rokov a u žien o 31 rokov. Pred sto rokmi ľudia v tomto meste často zomierali na infekčné ochorenia, zatiaľ čo v súčasnosti sú hlavnou príčinou smrti choroby spojené s vysokým vekom. Podľa štatistických prepočtov malo Holandsko 1. januára 2000 okolo 15,9 milióna obyvateľov. V minulom storočí sa tak počet obyvateľov zvýšil o 11 miliónov, inými slovami - strojnásobil sa.
Po druhej svetovej vojne, Rotterdam ako bájny Fénix povstal z popola. Vyrástol z trosiek na dynamické veľkomesto s modernou architektúrou. Stala sa z neho vstupná brána do Európy. Tu sa prekladá tovar pre celý západoeurópsky priemysel. Z celkového morského nákladu, ktorý sa dováža alebo odváža z krajín Európskej únie, až tretina prechádza cez tento holandský prístav. Mesto je s ním úzko späté. Dôslednou koncepciou ďalšieho rozvoja sa mu darí udržiavať túto harmóniu. Je to mesto múzeí, z ktorých je najznámejšie Museum Bojimans Van Beuningen so zbierkou holandského a európskeho maliarstva od 14. storočia až po moderné umenie nášho storočia. Sú v nej zastúpení takí maliari ako van Eyck, Bruegel st., Hieronymus Bosch, Rubens, Dürer a mnohí ďalší až po van Gogha. Táto zbierka je celosvetovo uznávaná a cenená. Aké by to bolo prístavné mesto, keby nemalo múzeum venované lodnej doprave. Maritiem Museum Prins Hendrik disponuje historickými aj modernými exponátmi, množstvom informácií o rotterdamskom prístave. Pred múzeom kotví zreštaurovaná vojnová loď De Buffel z roku 1868, v ktorej je lodné múzeum.
Najväčšou atrakciou Rotterdamu je však Euromast a Space Adventure. Stoosemdesiatpäť metrov vysoká vyhliadková veža v tvare lodného sťažňa. Vo výške 96 metrov je vyhliadková terasa a dve reštaurácie, do ktorých premávajú rýchlovýťahy. Až päť metrov pod vrchol dopravuje záujemcov o jedinečný pohľad na Rotterdam takzvaná vesmírna raketa, simulujúca podmienky letu.Nezabudnuteľným zážitkom je aj návšteva Mini Europe.V parku sú významné európske stavby, kde okrem iného pocítite aj zemetrasenie pri erupcii Vezuvu. V tomto nádhernom parku sa nachádza viac než 300 európskych stavieb, ktoré sú vymodelované do najmenších detailov.Stotisíce turistov z celého sveta každoročne navštívi Medzinárodný flanderský hudobný festival, ktorý sa uskutočňuje každoročne v Rotterdamu a je jedným z 5. najväčších klasických hudobných festivalov v Európe.Rotterdam má dve desiatky chrámov, z ktorých je najväčší kostol sv.Vavrinca. Je to gotická stavba, ktorú dokončili v roku 1477 a je vysoká 64 metrov. Pri tejto významnej historickej pamätihodnosti sú náhrobné kamene vynikajúcich holandských námorných hrdinov ako napr. Witteho, Cortenaera alebo Brakela. Dominantou mesta je aj katolícky kostol sv. Dominika, ďalej radnica mesta ako aj súdny palác a Rotterdamské divadlo. V meste je niekoľko divadiel ale aj znamenitá obrazáreň a honosná mestská knižnica. Pýchou mesta je aj veľmi navštevované zemepisné múzeum a rozľahlá zoologická a botanická záhrada, ktoré sa nachádzajú v severnej časti Rotterdamu. V súčasnosti priemysel plne ustupuje do pozadia pred obchodným ruchom. O Rotterdame sa hovorí, že ho viackrát navštívil Ján Amos Komenský. Sú to však neoverené a doposiaľ nepotvrdené dohady. Tento veľký učenec väčšinu svojho pobytu v Holandsku prežil hlavne v Amsterdame, kde sa veľkými písmenami zapísal do vedeckého života na významných univerzitách hlavného mesta krajiny tulipánov.
V tomto kosmopolitnom meste sa turista cíti ako keby bol na inej planéte. Ľudia sú tu pokojní, usmievaví všade vládne kľud a perfektný poriadok. Po celú dobu pobytu som nestretol ani jedného policajta.
Autor: František Mrva
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
