Byzantskú ríšu. Tá za vyše tisícročie svojej existencie dala dokopy čosi z kresťanstva, niečo z gréckych vplyvov a dačo z Orientu. Tento mix vytvoril aj byzantské umenie a Košičania nemusia kvôli nemu chodiť ani do Malej Ázie, ani do Grécka, ale stačí na Moyzesovu ulicu neďaleko dominikánskeho kostola.
Jediný grécko-katolícky chrám v centre Košíc postavili v r. 1882-1886 pričom vedľastojaca fara bola jeho ešte o 30 rokov staršou predchodkyňou. Za ten čas sa grécko-katolícke liturgie slúžievali vo františkánskom kostole, premonštrátskom alebo aj v Kaplnke sv. Michala. V novom chráme sa začalo slúžiť až v r. 1886, keď už bol zasvätený Panne Márii. Peňazí na dostavanie veží však bolo dosť až o desať rokov neskôr a na nádherný ikonostas až o ďalších šesť. A pritom práve ikonostas, čiže ozdobená pozlátená stena s ikonami v prednej oltárnej časti, odlišuje tieto chrámy východného byzantského typu od rímskokatolíckych kostolov.
Na zreštaurovaných ikonách môžete nájsť Pannu Máriu, všetkých tucet apoštolov i štyroch evanjelistov (tí poslední sú na najväčších a aj najvýznamnejších dverách ikonostasu tzv. cárskych dverách). Dvanásť apoštolov nájdete potom ešte raz vyobrazených na pravom bočnom oltári, pričom jeden z nich nápadne vyzerá ako známy košický maliar Elemír Halász-Hradil (ktorý sa proti tomu "neohradil", ba práve naopak, sám seba tam spodobnil, čím sa poľahky stal svätým, teda aspoň na obraze). Ostatní košickí umelci si toto nedovolili, ani ani Talian Domenico Riera, ktorý vyzdoboval chór.
Kostol bol len pred desaťročím zrekonštruovaný a dokonca aj zvony sú len z r. 1989. Tie spred storočia totiž zobrali fašisti počas vojny so sebou. Počas totality už gréckokatolíkom zobrali vlastne aj celý chrám, a to tak, že ho pridelili pravoslávnym ako jedinej podporovanej cirkvi. Po revolúcii sa záležitosti našťastie urovnali, ba Košice sa stali sídlom exarchátu (ako keby biskupstva u katolíkov), čím sa chrám automaticky zmenil názvom na gréckokatolícku katedrálu.
A aj keď sa názov budovy zmenil, jazyk liturgie tejto cirkvi, ktorá vznikla v r. 1596, je už po stáročia ten istý, čiže si ju niekedy môžete vypočuť aj po starosloviensky.
(z pripravovanej knihy sprievodcu Milana Kolcuna a fotografky Magali Bon)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
