Malý Ganek (2 425 m) v hlavnom tatranskom hrebeni. Vypína sa na rozmedzí troch dolín - Rumanovej, Ťažkej (Českej) a Kačacej, na mieste, kde sa tatranský hlavný hrebeň láme z juhozápadu na juhovýchod. Samotný Ganek má tri vrcholy - z hlavného vybieha na severozápad Stredný Ganek a ďalej Malý Ganek. Celý masív je na juhovýchode od Rumanovho štítu (2 428 m) oddelený Gankovou štrbinou a na juhozápade od Vysokej (2 547 m) tromi Rumanovými sedlami.
Ganek patrí ku štítom, ktoré pôsobia mimoriadne mohutným dojmom. Na severovýchod, do Kačacej doliny, padá až 700-metrovou stenou, jeho hlavná atrakcia však ježí na severozápadných úbočiach Malého Ganku, ktoré spadajú do Ťažkej doliny. Táto kolmá, tmavá, až tristometrová stena je asi 200 metrov pod vrcholom štítu prerušená vodorovnou sutinovou terasou, zvanou Galéria Ganku. Tá je v Tatrách svojou vizážou jedinečná a stala sa charakteristickou pre celú skupinu Ganku.
Pohľad na kolmú, miestami previsnutú stenu pod galériou vzbudzuje na rešpekt, ale aj túžbu popasovať sa s týmto nádherným prírodným ihriskom. Je veľmi vyhľadávaná medzi horolezeckou pospolitosťou a výstupy na mnoho rokov určovali kvality lezcov a predstavovali prakticky od tridsiatych rokov 20. storočia etapu vyvrcholenia tatranského športového horolezectva. Dodnes sú priestupy stenou Galérie symbolom kvality, hoci ňou vedie už tridsiatka rôznych ciest.
Prvý známy a doložený výstup je od Východného Rumanovho sedla a uskutočnili ho poľskí vodcovia Bartolomiej Obrochta a Wojciech Roj, spolu s klientom Chalubińskim v lete 1870. Ešte predtým mohol byť na Galérii Ganku zakopiansky vodca a poľovník na kamzíky Stanislaw Sieczka. Zimné prvenstvo patrí poľskej horolezeckej dvojici Wincenty Birkenmajer - Stanislaw Groński, ktorí na ľavý okraj Galérie vytraverzovali zo SV piliera Ganku pri ústupe z pokusu o výstup týmto pilierom dňa 16. apríla 1933. Birkenmajer tu zomrel vyčerpaním a tak Groński sám traverzoval celú galériu Ganku do Bartkovej štrbiny a cez Rumanovu dolinku zostúpil na Popradské pleso.
Horolezecky významné sú však priestupy SZ stenou od Ťažkej doliny na Galériu. Prvý pokus uskutočnili už v roku 1910 poľskí horolezci Kienast a Wanjura v ľavej polovici steny, no úspešný bol až pokus trojice Ignacy Król - Wladyslaw Kulczynski ml. - Józef Lesiecki dňa 27. júla 1911. Cesta sa nazýva "klasická" a má horolezeckú obtiažnosť IV. stupňa. Prvý zimný výstup uskutočnila dvojica Wlodzimierz Goslawski - Kazimierz Paszucha 13. apríla 1939. V tridsiatych rokoch ešte v stene vyliezli komínom v pravej časti Wieslaw Stanislawski a Marek Źulawski 19. augusta 1931 cestu s klasifikáciou V. stupňa.
Vážne horolezecké problémy boli vyriešené vo viacerých etapách. Najskôr vo vojnových rokoch vyriešila dvojica Goslawski - Orlowski (3. augusta 1939) jeden a Lapiński - Paszucha (6. - 7. septembra 1944) druhý problém. Nasledovali potom prvovýstupy dvojíc: Petrlová - Puškáš pilierom (26. júl 1948), Kuchař - Svatoš (14. september 1954), Karoušek - Šisler (25. august 1956), Studnička - Hauschke (22. september 1960), Ďurana - P. Pochylý (11. - 12. september 1963) a ďalšie.
Ganek je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina.
(história výstupov Galériou Ganku je spracovaná podľa www.vysoke-tatry.info)
BEDEKER
Prístup: Ganek nie je turisticky prístupný, ale nádherný pohľad naň sa ponúka zo sedla Váha nad známou Chatou pod Rysmi. Ak sa teda chcete pozrieť na Galériu, vydajte sa na klasickú výstupovú cestu z Popradského plesa (1 500 m) po modrej značke hore Mengusovskou dolinou. Na rázcestí pod Žabím potokom (1/2 h) odbočíte doprava na červenú značku, ktorá vedie hore dolinou cez Wachterku ku Žabím plesám (1 919 m), neskôr traverzmi zebezpečenými reťazmi až ku Chate pod Rysmi (2 a 1/4 h). Odtiaľ ďalej do sedla Váha (2 340 m, 2 a 1/2 h), kde sa dá za dobrého počasia sedieť hodiny a ďalekohľadom pozorovať činnosť lezcov na Galérii Ganku, ktorá sa rozprestiera hneď pred očami.
Zaujímavosti okolia: Rysy (2 500 m), Mengusovská dolina, Veľké Hincovo pleso, Bielovodská dolina, sedlo Poľský hrebeň (2 200 m), sedlo Prielom (2 290 m), Východná Vysoká (2 429 m).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
