1. Existuje jav, udalosť alebo vec, ktorú si dodnes nedokážete vysvetliť?

- Sú takéto veci, ale možno sa to nehodí do novín. Napríklad ma vždy fascinuje, keď si uvedomím, aká je matka príroda nekonečne prefíkaná a ani najlepší vedci jej neprejdú cez rozum. Keď vidím kravu, ktorú vyženú na pašu a potom nám dá mlieko. No vynašiel niekto taký stroj, do ktorého by stačilo nahádzať trávu a on by nám dal mlieko? Za nevysvetliteľný div prírody považujem aj spôsob zrodenia dieťaťa, na začiatku je takmer nič (smiech) a potom sa odrazu narodí hotový malý človiečik. To ma neprestane prekvapovať, čo všetko dokáže príroda.

2. Kto a kedy za vás ťahal gaštany z ohňa?

- Tak to je úplne jasné, vždy som to bol len ja sám. Všetko, čo si navarím, to si aj zjem.

3. Ak by ste sa mohli prevteliť, kým alebo čím by ste chceli byť v budúcom živote?

- Nad tým som nikdy nerozmýšľal. Asi by som nechcel byť nikým iným. Chodím s otvorenými očami a aj keď vidím bohatých ľudí, nemyslím si, že sú šťastnejší. Chcel by som len, aby mi slúžilo zdravie a nepotrebujem sa prevteľovať, chcel by som byť opäť Ďurom Barbaričom. Keď je človek zdravý, vie si vždy poradiť.

4. Kedy ste mali zo seba najlepší pocit?

- Stále mám najlepší pocit, keď splním to, čo som si predsavzal. Vždy, keď si niečo zaumieniem, naplánujem a potom to zrealizujem, mám fakt výborný pocit, že viem dodržať svoje slovo a mám naozaj silnú voľu. A nemusia to byť len rekordy, stačí, ak je to vydarený tréning, práca, dovolenka s rodinou.

5. Čo vám zabudli dať sudičky do vienka?

- Mám takú zlú vlastnosť, že neznášam také piplavé roboty, nemám na to trpezlivosť. Keď treba niečo urobiť veľmi precízne, nejaké drobné prácičky, na to nemám nervy a hneď to zabalím. Nebojím sa hrubej roboty, práce, pri ktorej sa potrápim.

6. Kedy ste zažili najväčšie prekvapenie?

- Najväčšími prekvapeniami, veľmi príjemnými, bolo narodenie mojich dvoch detí - syna a dcéry. Každý chlap túži po synovi a mne sa to vyplnilo. Každý muž túži po kompletnej rodine a v nej musí byť aj dcéra. Som teda veľmi spokojný.

7. Čo vás otravuje?

- Veľa vydržím, ale keď raz poviem, že dosť a tak je naozaj koniec. Otravujú ma ľudia, ktorí sú nafúkaní, namyslení, myslia si, že sú niečo viac len preto, že možno majú viac peňazí. Sú to pritom tiež len ľudia z mäsa a kostí, akurát, že možno mali trošku viac šťastia. Ja sa nehanbím pozdraviť ani bezdomovca, ktorý ma osloví. Nerobím rozdiely.

8. Na čo by ste sa nikdy nedali nahovoriť?

- Na drogy, hranie v automatoch a alkohol. To je kolotoč, z ktorého sa ťažko vystupuje, väčšinou vás len vynesú a je s vami koniec. Na toto ma nikdy nenahovoria.

9. Zažili ste niekedy situáciu, kedy vám zostal rozum stáť?

- Vždy, keď sa stretnem v plnej premávke so zlými, resp. sviatočnými vodičmi, ktorí dokážu urobiť také veci, že vám rozum zostáva stáť. Ale ovládam sa a svoju silu nepredvádzam ani vtedy, keď ma neuveriteľne rozzúria. Teraz, keď sa chystám odtiahnuť auto na maratónskej trati, by som bol bez auta ako bez ruky. Nechcel by som ho rozbiť len vďaka nejakému nemožnému šoférovi, ktorý nevie čo činí, keď sa vyberie na cesty.

10. Na čo máte obe ruky ľavé?

- Obdivujem bubeníkov, ako dokážu pravou nohou iný takt, ľavou iný takt a rukami to isté. Nikdy by som to nedokázal, na to mám určite obe ruky ľavé. Určite by som nemohol ani vyšívať.

12. Kedy ste mali chuť prepadnúť sa pod zem?

- Bolo to v roku 97, keď som ťahal 800 ton. Dlhé roky som pozýval vtedajšieho primátora Schustera a on nikdy neprišiel. A naraz na tých 800 ton prišiel a ja som kvôli technickej chybe tých 800 ton napokon nepotiahol. Vtedy som mal chuť sa prepadnúť pod zem. Ale spamätal som sa, a o niekoľko dní už bez Schustera, som tých 800 ton odtiahol za prítomnosti zástupcov Guinnessovej knihy rekordov.

13. Čo vám vždy urobí obrovskú radosť?

- Rodičia ma vychovali tak, že aj z maličkostí sa treba tešiť a vážiť si ich. Hoci na to nevyzerám, som veľmi citlivý človek a rýchlo sa dojmem až k slzám. Napríklad ma vždy poteší, keď sa trápim na tréningu a ľudia sa zastavia, poprajú mi veľa šťastia, zatrúbia na mňa, povedia mi, že to robím dopbre a že mi držia palce. To mi vždy urobí veľkú radosť. Je to super pocit!

13. Kedy ste prestali byť dieťaťom?

- V očiach svojich rodičov sme stále deťmi. Ja som stále deckom, ale už veľkým.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.