Janka: ´Janko, máš domácu úlohu?´ Janko na to: ´Ta ňe?´ A učiteľka: ´Celou vetou sa odpovedá!´ A Janko: ´Ta ňemam.´ ... No nie je to geniálny vtip? Takéto milujem. Človek sa nemusí rehotať, stačí, keď sa mu oči zasmejú."

Ľudia si vás s vašou rolou z televíznej vtipparády "A tento poznáte?" stotožnili a chcú teraz od vás všade, kde sa objavíte, vtipy.

"Na ulici ma stretli nejakí a chceli, aby som im povedal vtip, tak som sa opýtal: ´A vy čo robíte?´ A jeden odpovedal: ´Ja som pekár.´ A ja mu na to: ´Tak vy mi doneste dva rohlíky a ja vám poviem vtip'."

Schudli ste, pôsobíte vyrovnane, spokojne a sebavedomo, ako ste zhodili?

"Vôbec sa tým nezaoberám. Nič špeciálne pre to nerobím. Nechudnem zámerne. Beriem to tak, že keď už ma raz pánboh stvoril takto, nebudem mu predsa kaziť jeho dokonalé dielo. To je aj návod pre ostatných, váhu treba zahodiť."

Koľko ste vážili predtým a koľko máte teraz?

"A čo vás do toho (úsmev)? Mám 41 rokov."

Raz ste sa vyjadrili, že po skupinovom sexe netúžite, lebo sám osebe ste skupina, a tiež, že na vašu postavu sú aj slipy drahé.

"Za všetkým, čo som povedal, si stojím. A tie slipy by som skôr povýšil na trenírky, lebo to už vlastne nie sú slipy."

Niečo pre svoj výzor či zdravie predsa robiť musíte.

"Najzdravší je pre mňa vysmážaný rezeň alebo kura alebo tatársky biftek, to je pre mňa racionálna strava. ... ale nie, naozaj, nechávam to voľne plynúť. No zas na druhej strane nerobím tomu prieky, nerobím si zle. Snažím sa o to, nech tá rieka tečie tak, ako má. Prirodzene."

Vašim receptom na nekonečný optimizmus je užívať si všetky malé radosti, ktoré vytvárajú ten veľký pocit životného šťastia.

"Kto si neváži malé veci, nie je hoden veľkých. To ja hovorím svojej manželke už 18 rokov (úsmev)."

Ste vášnivým rekreačným potápačom. Vraj ste sa vlani na vašej už tradičnej dovolenke na Rodose skamarátili s chobotnicou.

"Potápanie je, keďže astronaut už zo mňa zrejme nebude, pre mňa jediný spôsob priblížiť sa bezváhovému stavu. Prečo človeku tak dlho trvá vycítiť priateľské a srdečné úmysly človeka, keď zviera to vie vycítiť okamžite? Tá chobotnica najprv sondovala, skúšala, či náhodou nemám chuť na šalát z chobotnice, a keď zistila, že nie, začala naša krásna hra. Vlastne začal som ju ja tým, že som ju ignoroval. S tou chobotnicou to bolo presne tak, ako je to so ženami. Keď dobýjate ženu, nechce vás ani ´bohovi´. A zrazu, keď zistí, že o ňu prestávate naoko javiť záujem, tak sa vám začne vtierať do priazne. Akurát, že žena nemá osem nôh, hm, to by bolo iné, keby žena mala osem nôh, lebo to medzi... Ale nebudeme to rozvíjať, ha ha..."

Váš hlas je známy z dabingu: poručík Bud Roberts z J.A.G. či Danny DeVito ním hovoria.

"To je vec režisérov. Ideálne nadabovaný film je vtedy, keď divák nevie, kto tú postavu dabuje, prijíma ten hlas prirodzene spolu s postavou. Horšie je, keď sa divák snaží stotožňovať postavu s tým, kto ju dabuje, ´veď Vojtek je tučný, ten nemôže toho dabovať´. Napríklad Dallas, kde som daboval Bobbyho, každý si myslel, ako to môžem, ale zrazu to prestalo vadiť, započúvali sa do toho, čo postava hovorí a nie, kto ju dabuje. Danny De Vito je geniálny herec a príklad toho, ako sa hovorí, že dobrého veľa nebýva (a zlého aj málo stačí). Som hrdý, že som mal tú česť prepožičať mu svoj hlas, ale aj kúsok svojej duše a kúsok svojho tovarišstva. Mne keď niekto povie ´majstre´, ja vravím ´nie, nie, iba tovariš´."

Váš otec bol poľnohospodársky inžinier na hydinovej farme na Štátnom majetku v Gabčíkove, ktorá úspešne plnila päťročnicu. Aj svojich troch synov vrátane vás splodil v päťročných intervaloch.

"Nič nie je náhoda, ale tato to určite nemyslel tak, že každých päť rokov splodí syna, to pán boh chcel tak. Určite to nebolo plánované, určite nie."

Prečo vás prezývajú Tuly?

"Keby ste boli baba, ukázal by som vám, prečo Tuly, ale nie ste. Ale vraj to vymyslel Mišo Gučík, lebo tuly po rómsky je vraj tučný. Neviem, kde na to prišiel."

Ako vysokoškolák ste po troch minútach strávených v jednej bratislavskej reštaurácii požiadali čašníčku o ruku. O dva roky ste si ju potom skutočne aj vzali. Ale to požiadanie o ruku, to musel byť žart.

"Kdeže! Nie, nič nie je náhoda, vážne som ju požiadal o ruku. Opýtal som sa, či si ma vezme, a ona neváhala a v tom okamihu povedala áno. Tá iskra, to bolo asi tým, ako to aj Miro Šatan vysvetlil, že prečo sme boli takí dobrí v hokeji dá sa to zvaliť na ´chémiu´."

Ale tomu, že vám manželka až počas svadobnej hostiny už ako svojmu manželovi oznámila, že je v druhom mesiaci, a teda ste sa vlastne museli brať, tak tomu už fakt ťažko veriť.

"Fakt som o tom nevedel. Bolo to práve pri sviečkovej s brusnicami presne medzi tretím a štvrtým knedlíkom, keď mi to, len tak mimochodom, povedala. Tak som to hneď všetkým svadobčanom chcel od radosti vykríknuť, ale manželka ma chytila za ruku a zadržala... Potom som však zistil, že to aj tak vedeli všetci ostatní, okrem mňa."

Vašim životným krédom je: ´Po šeckym je hovno, enem po fčelách je med.´

"To je moravské porekadlo. Chcel by som, aby sme všetci boli včelami, lebo med je zdravý. Dá sa to povedať aj tak, že 'čiň to, čo chceš, aby tebe bolo činené'. Aj majster Kroner hovoril, že človek musí mať za riťou vyoranú brázdu, aby keď sa za seba obzrel, bolo po ňom niečo. Želám si, aby sa ľudia správali tak, nech v tých brázdach je čo najviac toho medu."

Všetky deti po narodení plačú, len vy ste sa rehotali.

"Mama s tatom to tvrdili, aj doktor, ktorý ma rodil. Keď som bol aj tatovi, aj mame na pohrebe, aj on tam bol. Aj na jednom, aj na druhom mi povedal: ´A tento poznáš?´ A povedal mi vtip. To bol taký jeho reflex na to, čo sa stalo. Verím tomu, že som sa po narodení rehotal. Aj dnes sa rehocem. Len tak, zo života, že svieti slnko."

Vravíte, že život je sínusoida, ale dôležité je, aby tá sínusoida mala stúpajúcu tendenciu.

"To znamená, aby tá sínusoida nebola rovnobežná s osou x, ale aby od nej bola trochu vychýlená smerom k osi y, čiže aj keď v budúcnosti budete dole, tak vlastne stále budete vyššie, ako keď ste v minulosti boli hore. O to vždy prosím život, aby to bolo tak."

Ivan Vojtek práve vydal svoje hudobné CD s názvom Veľké dieťa.

"Každý z nás je veľké dieťa, aj vy ste veľké dieťa, len sa za to hanbíte."

O tesnom výsledku referenda o našom vstupe do EÚ si myslí:

"Slovensko opäť potvrdilo svoj pretrvávajúci kocúrkovský trend ´len aby sme v hanbe nezostali...´ V hanbe sme teda nezostali o tých 2,15 percenta..."

Odmieta sa niekam zaradiť, odmieta kategórie, tvrdí o sebe:

"Ja chcem patriť do kategórie človeka dôstojne obývajúceho trojrozmerný priestor v danom čase."

Má dve dcéry tínedžerky.

"Škoda, že nemám synov, lebo by som si vnúčatá mohol robiť sám, ha ha, takto to musím nechať na zaťov."

Na otázku, ako sa má, odpovedal:

"Niečo medzi hovnom a šľahačkou. Len aby to človek nezmiešal..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.