vyskytli, a nebolo ich málo, že, riešili spravodlivé ohnivá. Viseli v povetrí a chytiť ich mohol len ten, kto pravdu riekol.
Ak sa v dedine stratila ovca a všetci do jedného si mysleli, že skončila v bruchu nezamestnaného Róma, pekne ho vzali k ohnivám a tam musel riecť: ovcu som nevzal a vzápätí mal chytiť spravodlivé ohnivá do rúk a potvrdiť tak pravdivosť svojho tvrdenia. Čo sa dialo ďalej, prečo Róma najprv zbili, potom ťahali cez celú dedinu, potom zavesili na prvý stĺp a tam ho kyvotali, kým z neho dušu nevytriasli, nebudeme teraz rozoberať.
Fungovali teda spravodlivé ohnivá až do chvíle, kým sa nenašiel jeden chytrák, ktorý si od suseda dukáty požičal. Po dlhom čase, keď gazdovi došla trpezlivosť a oslovil dlžníka, aby mu peniažky vrátil, ten mu zrazu drzo do očí tvrdil, že mu veru nič nedá, lebo svoje zlaťáky už dostal späť. Rozčúlený sused vyzval lapaja, aby ho k ohnivám nasledoval a ten sa na cestu dobre nachystal. Dukáty vložil do palice, ktorou sa podopieral.
Prišli na miesto spravodlivosti. Gazda, čo mu peniaze nevrátili, pristúpil k ohnivám a riekol: Prisahám, že mi sused peniaze stále dlží. Ohnivá sa zniesli a sused sa ich spokojne dotkol.
Dlžník potom požiadal suseda, či by mu palicu nepodržal, pristúpil k ohnivám a riekol: Prisahám, že som dukáty susedovi vrátil. Múdre ohnivá, čo všetko vedeli, teda aj o dukátoch v palici, sa zniesli dolu a sused si ich víťazoslávne omacal.
Za chvíľu, po krátkom šoku, pobrali sa susedia domov. Chytrák si pýtal palicu späť a ničnetušiaci gazda mu ju vrátil. Keď to však videli Spravodlivé ohnivá, nahnevali sa na pospolitý ľud a vzniesli sa do oblakov, aby sa už nikdy nevrátili.
Potom sa z nejakého dôvodu na nás nasral aj Pánbožko a na( )miesto spravodlivosti nám zoslal Harabina.
Koho nam zošle teraz?
Autor: Peter B. DOKTOR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
