šancu, že by s nimi Budapešť uspela. "Máme za sebou Konvent a pred sebou Medzivládnu konferenciu, ale tak, ako sme k danej téme zaujímali principiálne stanovisko, tak ho aj zaujímať budeme. Budeme pracovať na diplomatickom poli v celej šírke, ktorú toto diplomatické pole ponúka," povedal Dzurinda v piatok pred odletom zo summitu EÚ v Grécku.
Pojem kolektívnych práv neexistuje nikde v právnom poriadku Európskej únie. Čo sa týka individuálnych práv národnostných menšín, riešia ich aj charta ľudských práv, aj návrh ústavnej zmluvy EÚ. Stačí, keď si prečítame základnú zmluvu, jej preambulu, základné hodnoty, na ktorých je budovaná ústavná zmluva EÚ, a niet o čom ďalej diskutovať, uviedol Dzurinda. Tieto základné ľudské práva sú rovnaké pre všetkých. To platí v plnej miere aj pre príslušníkov národnostných menšín. V Charte základných ľudských práv si možno prečítať, že nemožno diskriminovať ľudí aj napríklad na základe národnostnej príslušnosti, zdôraznil slovenský premiér.
Maďarský premiér Péter Medgyessy v piatok potvrdil, že Budapešť chce do európskej ústavy presadiť klauzulu o ochrane kolektívnych práv národnostných menšín. Maďarskí členovia Konventu to počas jeho rokovaní dlhodobo presadzovali. Dzurinda poukázal na to, že predseda Konventu Valéry Giscard d'Estaing v záverečnom prejave požiadavku rozhodne odmietol s tým, že túto otázku pokrýva Charta základných práv, ktorá je súčasťou navrhovanej ústavy. Podľa Giscarda predsedníctvo Konventu o téme národnostných menšín podrobne diskutovalo a po dôkladnej diskusii tieto pasáže do návrhu ústavného zákona uvedené neboli. Maďarsko však tvrdí, že charta upravuje len práva jednotlivcov, nie kolektívne práva, ako napríklad právo na dvojjazyčné názvy ulíc či školy v jazyku národnostných menšín. Medgyessy potvrdil, že Budapešť sa ešte myšlienky na zakotvenie kolektívnych menšinových práv do európskej ústavy nevzdala.
Autor: Porto Karras (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
