podaní malých a ešte menších politikov.
Zákon je oproti originálu podstatne upravený a je faktom, že nejaké výhrady Slovenska i Rumunska, ktoré vzniesli k pôvodnej verzii, odstraňuje. S odpustením - hoci máme anglický text dva mesiace v počítači, sú to také hlúpe nuansy, že robiť do komentára porovnávaciu analýzu je neproduktívna nadpráca. Maďarský minister ZV László Kovács tak hlasno vykrikuje, že text zohľadňuje aj posudky Benátskej komisie a pripomienky EK, až sa nechce veriť, že by do vzduchu blufoval. Korunným argumentom socialisticko-liberálnej väčšiny, ktorá novú verziu včera v Budapešti odhlasovala, bol práve fakt, že táto je už eurokonformná a "trvalo udržateľná" aj po vstupe do EÚ. Za bývalé dva pokusy (Orbánov, ktorý platí dodnes, a Medgyessyho prvú opravu) Maďarov v Bruseli prefackali.
Slovensko je však neoblomné - exteritorialita a diskriminácia ako vyšité. Zákon je neprijateľný. Mimoriadne interesantné je, že tón udáva premiér. Ten istý, ktorý pri iných kauzách - napr. interrupčnej, ale aj "badžgoňovitých" - nestíha pripomínať, že ako je dôležité "vážiť slová" a pod. Vzhľadom na to, že Dzurindova obrovská razancia je strihnutá do očí bijúcou nekonkrétnosťou, žije silné podozrenie, že jeho poradcovia zákon ani nevideli. A ani Kukanova partia. Nebolo by divu - koho to baví?
Duray má pravdu - maďarskí krajania sú politická kauza. Ale - ako by mohla nebyť? Budapešť môže vylepšiť v zákone čokoľvek, tu už ide o prestíž. Naši sa držia princípu, že SR nemá čo rokovať o žiadnom maďarskom zákone a priestor na menšinové otázky je v zmiešanej komisii podľa medzištátnej zmluvy. Tam - a Dzurinda to vytrvalo signalizuje - je možné diškurovať o všetkom. Aj o podporách pre maďarské školy. Pre Maďarov je však prioritou zákon, ktorý je "ich" a susedia ho môžu len pripomienkovať. To kvôli symbolike - menšina nie je len medzivládna, ale aj naša, vnútromaďarská záležitosť. SMK pritom nástojila najtvrdšie na tom, aby sa krajanský zákon nepreniesol do zmiešanej komisie. Zároveň Bugár kade chodil, tam vykrikoval, že "treba sa dohodnúť".
Slovensko je zlostné aj kvôli časovaniu: v Rade Európy sa v týchto chvíľach začína diškurz o tomto zákone a naša delegácia na čele s Bérešom sa chystala na hody a veľké víťazstvo. Ale - pripravená je iba zo starej verzie. Tá bola aj predmetom drvivej kritiky spravodajcu Jürgensa. Rýchlym schválením novely (plánoval sa september) im ale Maďari pokazili hostinu - v Štrasburgu zamávajú včerajším produktom, starý vyhlásia za neexistujúci a Bérešova príprava vyjde nazmar. No koho by to nenasralo?
Dzurinda napína bicepsy a Bugár chlpatú maďarskú hruď. Zajtra na Koaličnej rade to bude ako Lennox Lewis - Vitalij Kličko. Nie je jasné, komu natrhnú obočie, ale SMK už spriada ústupové siete. Duray vyhlásil, že k tomu, aby reagovali na protizákon, treba počkať na riešenie inej koaličnej krízy - myslí interrupcie. A Dzurinda už signál opätoval; čas na dohodu zostáva, zákon je predsa len rámcový, čiže potrebuje vykonávacie predpisy, a tu je priestor sa chytiť.
V najbližších dňoch teda budeme sledovať vojnu vyhlásení a silácke gestá. Ak sa teda len KDH úplne nezblázni a nevrhne opäť do kotla svoj partizánsky protizákon. To je však malá pravdepodobnosť - za rok a pol katolícki priatelia takticky vyzreli. Posledné, čo im chýba do šťastia, je stratiť podporu Bugára v potratovej partii s Ruskom. Celkove teda môžeme zhrnúť, že krajanská kauza nemá ani zďaleka tú trieštivú silu, ktorá by ju stavala na piedestál interrupcií. Bugár a Rusko sú síce z jednej koalície, ale inej planéty. Dokonca aj národnooslobodzovací ošiaľ premiéra má isté rozumné politické základy - ak nebude vrieskať, že "zákon je neprijateľný" a exteritorialita a diskriminácia, na koňa sadne Fico. Je zbytočné mu rozdať takú kartu.
Pre upokojenie treba dopovedať, že hoci sa prijala nová verzia, ani tento, ani žiadny iný maďarský zákon na území Slovenska nikdy nebude platiť. Aj keď premiér toto neustále spomína. V SR totiž platia iba tie zákony, ktoré môže štátna moc vymáhať. Maďarský zákon maďarská štátna moc vymáhať nemôže. To, či sa o krajanský preukaz prihlási jeden občan SR (zatiaľ 70 tisíc), alebo päť miliónov, prípadne žiadny, je vecou slobodného rozhodnutia slobodných ľudí. A oni majú z ústavy povolené všetko, čo nie je zákonom zakázané. Poberať podpory od susedného štátu a združovať sa za týmto účelom je síce smiešne, ale zakázané určite nie. A pokus o to by bol absolútnym porušením základných práv a slobôd. Čo nič nemení na tom, že organizovať sociálnu podporu pre menšiny krajanským zákonom je necitlivé a urážlivé k susedným štátom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
