potvrdili, že zákon ani po novele nemôže byť na Slovensku uplatnený bez jeho súhlasu. Keďže zákon má exteritoriálne účinky, musí sa na území inej krajiny uplatňovať len s jej súhlasom. Nemožno ho implementovať bez dohody so Slovenskom, povedal zdroj, ktorý si neželal byť menovaný.
Zatiaľ čo slovenský premiér Mikuláš Dzurinda považuje novelu krajanského zákona za absolútne neprijateľnú, pretože zákon má aj po nej exteritoriálne účinky a je schvaľovaný proti vôli SR, maďarskí predstavitelia tvrdia, že pripomienky susedných krajín berie novela do úvahy a novelizovaný zákon vyhovuje európskym normám. Zdroj EÚ potvrdil, že niektoré prvky v novele skutočne znamenajú zosúladenie s pravidlami únie, napríklad že výhody teraz zákon neponúka už len Maďarom na území Slovenska, ale aj Slovákom, ak o ne prejavia záujem. "Napríklad ponúknuť štipendium na univerzite v Budapešti umožňuje teraz zákon rovnako Maďarom, ako aj Slovákom. Takže už tam nie je diskriminácia," povedal zdroj.
Európska komisia či samotný komisár pre rozšírenie Günter Verheugen zatiaľ nevedia, či budú na schválenú novelu zákona oficiálne reagovať. Komisár podľa zdrojov z jeho okolia nechce vyvolať dojem, že v spore Bratislavy a Budapešti pôsobí ako sprostredkovateľ. V minulosti Verheugen viackrát podporil v spore o zákon stanovisko Slovenska, keď Maďarsko vyzýval, aby rešpektovalo odporúčania tzv. Benátskej komisie z roku 2001. Tie okrem iného hovoria, že akékoľvek podobné zákony musia byť založené na štyroch princípoch: územnej suverenite príslušného štátu, rešpektovaní existujúcich zmlúv, priateľských susedských vzťahoch, ako aj rešpektovaní ľudských práv a zákazu diskriminácie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
