špičkou populárnej hudby a okrem toho sú považovaní za vzkriesiteľov klasickej slovenskej gitarovej hudby. V súčasnosti vydávajú svoj, v poradí štvrtý album, ktorý natáčali v netypickom prostredí starého divadla a Ivan sa vrátil z trojmesačného pobytu v Austrálii...

Momentálne I.M.T. Smile vydáva svoj, v poradí štvrtý album, je to znakom toho, že v nej mieniš pôsobiť naďalej a nevydáš sa na sólovú dráhu?

- Ale kľudne sa možno ešte vydám na sólovú dráhu a všelijakú inú dráhu. Teraz je ale I.M.T.Smile, lebo to vyplynulo akosi prirodzene. Neboli nejaké špeciálne plány. Môj život je spojený s I.M.T.Smile, mám pocit, akosi neoddeliteľne. Už v tom figurujem dosť dlho, je to nejakých desať rokov a už to ani nie je kapela, ale je to aj môj život a história, súvisia s tým spomienky a všeličo. A vôbec ľudia. Miro, Tomi, teraz aj Viktor... Je príjemné sa stretnúť a trošku si zahrať.

Dopočuli sme sa, že pre vás ani nie je dôležité mať dopredu pripravené texty, ale skôr vytvoriť v štúdiu dobrú atmosféru. Ako?

- To je vždy ináč, ale snažiť sa nejakým spôsobom na seba napojiť. Snažiť sa byť prepojení a potom vytvoriť niečo dokopy. Takže neviem, či existuje niečo také, že teraz, ide sa vytvoriť atmosféra a položí sa fľaška na stôl. Takto to asi nefunguje. I keď môže aj tak, lebo každý si robí, čo chce. Ale v starom divadle bola atmosféra úplne fantastická. Mali sme to tam krásne vysviečkované a osvietené. Atmosféra bola úplne fantastická už len preto, že to bolo v starom divadle, v ktorom bolo cítiť tú starotu, keď by sa to dalo nazvať takto.

Prečo ste sa rozhodli nahrávať práve tam?

- My sme hľadali nejaké miesto, ktoré by bolo zaujímavé a nejakým spôsobom ma oslovilo a dostal som typ na divadlo v Hlohovci. Išiel som sa tam pozrieť a zapáčilo sa mi. Ani sme nehľadali ďalej. Priznám sa, že to bol prvý typ a hneď to vyšlo, v momente som to zacítil. Krásny klavír, a vraj v tom divadle voľakedy hral aj Beethoven, čo sa mi zdá celkom milé, i keď je to možno povera. Neviem, či je to tam cítiť, i keď my sme sa tvárili, že to tam cítime. Určite bolo príjemné nahrávať tam. Dokonca by už o tom, práve v tejto chvíli mal byť dokončený a zostrihaný dokument, lebo celý čas tam s nami bol režisér Tomáš Straka, takže ľudia budú môcť aspoň čiastočne vidieť atmosféru, akú sme tam mali.

Vo vašom najnovšom singli sa dá započuť aj Rišo Muller, ale zrejme je to jeho jediná veta na tomto albume. Nerozmýšľali ste o spolupráci s hudobníkmi z iných zoskupení, príp. o opätovnom naspievaní duetu?

- Je to jeho jediná veta, priznám sa, že som nerozmýšľal o niekom inom. Keby to vyplynulo nejako prirodzene, určite by som bol za. A neplánujem ani duet, aj keď nehovorím, že sa to nemôže stať. Kľudne sa to môže stať. Napríklad zajtra stretnem nejakého speváka alebo speváčku a budem mať pocit, že s ním prosto chcem spievať. Ale že by som to nejako plánoval? Nie, skôr to je kľudnejšie obdobie, I.M.T.Smile, že som to trošku stiahol dozadu a dosť mi to vyhovuje.

Čo sa týka textov pôsobíte ako tvorivé duo s Vladom Krausom, čo ti vraj vyhovuje, lebo jeho texty sú osobné. Dá sa to konkrétne spozorovať v nejakých piesňach?

- Na celom CD-čku. Neviem povedať, že konkrétne tam, ale celý náš vzťah je veľmi zvláštny. Nie sme spolu často, nie sme veľkí kamaráti, vidíme sa možno raz do roka, ale to prepojenie medzi nami je úplne, teda aspoň zatiaľ to vychádza tak, že jeho texty mi sedia. Niekedy sú to sčasti moje slová, ja to tak cítim a niekedy ma prekvapí, ako je vôbec možné, že mi poslali takýto text. Páči sa mi, o čom píše Vlado, stojím si za tým, aj za tými textami a viac-menej s tým úplne súhlasím. Neviem, či sa dá presne definovať, čo je osobné.

Text k singlu Kým stúpa dym je dosť zvláštny. O čom vôbec hovorí?

- Ja nikdy o žiadnom texte nehovorím, čo som ním chcel povedať. To je otázka pre ostatných. Musia na to prísť sami. Ja to vnímam tak, že texty by sa nemali nejako vysvetľovať. Skôr v nich treba nájsť vlastnú polohu, svoju myšlienku. Je to všetko otvorené. Ja naozaj neviem, čo tým myslel Vlado Kraus. Ja sa s ním nikdy nebavím, keď mi pošle text o tom, čo ním myslel. Proste to vnímam tak, že som si v ňom niečo našiel, tak isto ako Vlado, ktorý text napísal a určite aj mnohí iní ľudia možno niečo úplne iné ako ja.

Niektorí hudobníci tvrdia, že hudbu píšu pre seba, aby z nej mali dobrý pocit, ako je to u vás, ako vnímate spätnú väzbu od fanúšikov?

- Je to strašne príjemný pocit, keď ľudia zareagujú, a keď cítim, že v tom idú, že sa im to páči. A na druhej strane to neovplyvní môj pocit, pokiaľ sa im to až tak nepáči. Ja to robím hlavne pre seba. Teraz som robil jeden rozhovor, kde mi niekto povedal, že to zle vyznelo. Akoby som si nevážil fanúšikov, lebo som hovoril, že to robím pre seba a nezáleží na tom, či tam tí ľudia sú, alebo nie. A v podstate to aj tak myslím, lebo mňa veľmi poteší, keď prídu ľudia, ale na druhej strane keď sedím doma sám a hrám si na gitare v obývačke ten pocit je taký istý a niekedy možno oveľa lepší. Čiže ja to robím kvôli sebe a som strašne rád, keď sa to páči desiatim ľuďom, dvadsiatim, niekedy tisícom...Vždy nezáleží odo mňa koľkým ľuďom sa naša hudba páči a koľkým nie.

Prednedávnom si sa vrátil z Austrálie. Doniesol si si odtiaľ nejaké hudobné nápady, ovplyvnila ťa?

- Necítim, že by ma Austrália nejako hudobne ovplyvnila, ale ovplyvnila ma, mám pocit vo všetkom. A nepriamo ovplyvnila aj túto skupinu. Rád spoznávam nové veci a nechcem v tom prestať. Spoznávať nové krajiny je podľa mňa to najkrajšie a sú to najlepšie investované peniaze. Mám rád voľnosť a uvoľnenosť ľudí. Keď neriešia zbytočné hlúposti, ktoré sa často riešia u nás alebo v okolí. Okrem toho mám veľmi rád more.

Tiež tvoja pieseň Len tebe je letná, morská a okrem toho vyzerá veľmi osobne. Je to tak?

- Keď máš taký pocit, tak možno áno. Ale ten text som napísal ja a ja ich nepíšem veľmi veľa, čiže pokiaľ sa už k niečomu donútim, tak to asi myslím vážne.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.